Keď turisti zachraňujú gorily: vydajte sa na unikátnu cestu do Ugandy

Nebyť činnosti Dian Fosseyovej, autorky slávnej knihy Gorily v hmle, patrili by horské gorily na zoznam vyhynutých druhov. Na územie národného parku Bwindi a v pohorí Virunga ich žije niekoľko posledných stoviek kusov, ktoré sú prísne chránené - paradoxne hlavne preto, že „gorilia turistika“ je pre Ugandu, Rwandu a Kongo ohromný biznis a vyhubenie goríl by znamenalo zastavenie prúdu dolárov, ktoré sem od turistov tečú.

Permit - vstupenka medzi gorily a vyvolených

Permit, „vstupenka“ do oblasti, kde horské gorily žijú, vyjde na päťsto až osemsto dolárov, závisí to od toho, odkiaľ sa za nimi vydáte. I napriek tomu je o goriliu turistiku obrovský záujem, ktorý prevyšuje ponuku. Počet turistov je totiž obmedzený - denne na osem ľudí v jednej skupine. Skupín turistov je zas toľko, koľko je aktuálne habitualizovaných (teda ľudskej prítomnosti privyknutých) skupín goríl - a toto číslo sa pohybuje skôr v rádoch jednotiek než desiatok.

Cestu za gorilami si teda cestovatelia, ktorí sem mieria, rezervujú už i niekoľko mesiacov dopredu. Permit je navyše neprenosný, vydaný na meno a platný len s cestovným pasom. A človeku rozhodne nezaručuje, že gorily naozaj uvidí!

Budíček tých, ktorí sa chystajú do vnútra dažďového horského pralesa, je obvykle veľmi včasný. Obliecť by si mali funkčnú bielizeň, v období dažďov nepremokavé oblečenie, ktoré ich aj tak pred mokrým prostredím poriadne neochráni, a hlavne kvalitné topánky. Za gorilami do národného parku Bwindi sa často vyráža z mestečka Kisoro, bránou do pohoria Virunga býva Kinigi.

Ďalších 4 fotografií v galérii

Nekýchať, nepozerať do očí!

Turistov ešte pred cestou dôkladne poučia o tom, čo môžu a čoho sa naopak majú vyvarovať. Sprievodcovia a strážcovia tiež veľmi dôkladne dohliadajú na to, aby sa na cestu nevydal niekto so silným nachladnutím alebo iným ochorením. Nielen preto, že cesta je fyzicky náročná, ale i pre dobro goríl, pre ktoré by mohla mať prípadná nákaza fatálne následky.

Človek sa dozvie i to, že sa ku gorilám nesmie priblížiť na viac než sedem metrov, že sa hlavne vodcovi samcovi nesmie pozerať priamo do očí, že nesmie fotiť s bleskom, v prítomnosti goríl ani jesť, ani piť, ani hlasito hovoriť, ani kýchať… a že na ich pozorovanie má hodinu. Pokiaľ vôbec.

Skoro ráno, ešte pred skupinou turistov, vychádzajú do šera dažďového pralesa takzvaní stopári. Tí majú za úlohu skupinu goríl nájsť a informovať o jej polohe sprievodcov. Môže sa však stať, že goriliu skupinu neobjavia - potom človeku síce vrátia časť ceny permitu, ale ani to nevyváži obrovské sklamanie.

Stavte na nosičov!

Skupina turistov vyráža na cestu sprevádzaná nielen sprievodcami, ale aj strážcami so zbraňami a nosičmi, ktorými sú miestni mladíci. Za niekoľko dolárov turistom nosia batohy s fotoaparátmi, ale hlavne vodu, ktorej tu človek vypije počas niekoľkohodinovej túry až osem litrov.

Drvivá väčšina trasy vedie horským dažďovým pralesom, v prítmí, kde je dusno a kam nedopadajú takmer žiadne slnečné lúče. V období dažďov sa navyše často pridávajú prúdy vody, ktoré rozmáčajú vyšliapané chodníky a robia z nich bahenný kúpeľ, do ktorého sa nohy zabárajú až po členky. O pády tu nie je núdza a tí, ktorí sa rozhodli ušetriť na nosičoch, si to už po pár desiatkach minút tvrdo vyčítajú.

Ďalších 4 fotografií v galérii

Cesta ku skupine goríl môže trvať hodinu, dve, ale i päť. Závisí to od toho, kam sa rozhodne ráno vydať. Po usadení však už v priebehu dňa príliš necestuje, maximálne vraj v okruhu pol kilometra od vybraného miesta.

Zážitok na celý život

A je to vraj veľmi silný zážitok, keď sa z hustého porastu vynorí dva metre vysoký alfa samec a zrakom prejde skupinu turistov usadených len pár metrov od neho. Žiadne mreže, žiadne sklo, žiadne zábrany, len skupina goríl, ktorá po upokojení zo strany vedúceho samca skracuje vzdialenosť od turistov a chová sa úplne prirodzene. A pokiaľ človek neurobí nijakú nerozvážnosť, ktorá by ich vydesila, nemusí sa báť.

Po šesťdesiatich minútach sprievodcovia zavelia a skupina sa vydá na cestu späť. Všetci sú plní zážitkov a často i pochopenia pre ľudí ako bola Dian Fosseyová, ktorí gorilám zasvätili celý život.

Mimochodom - sama Fosseyová je pochovaná v blízkosti výskumnej stanice Karisoke a obklopená hrobmi zvierat, ktoré zachránila pred vyhubením. Aj toto miesto môžu dnes turisti navštíviť.

Zdroj/autor: ESO travel, reklamný článok, drom