Keňa a jej obyvateľky: Čomu všetkému musia kenské ženy čeliť?

 

Obyčajný deň

 

Narodili ste sa ako žena v Keni. Rodina, v ktorej žijete patrí k tým obyčajným, tradične založeným komunitám, ktoré vidno aj všade na okolí. Pre vás je takýto život bežný. Ako malá chodíte do školy a približne v 10-12 rokoch príde deň, v ktorý sa z dievčaťa zmeníte na ženu. Váš deň. Jediná oslava patriaca výhradne vám. Keď už je po všetkom, zvyčajne opustíte školu, vydáte sa a začne sa váš dospelý plnohodnotný život. S mužom, prípadne jeho ďalšími manželkami, zdieľate priestor v malom domčeku. Žijete v pastierskej komunite a postupne máte viac a viac detí, o ktoré sa treba starať. Spolu s nimi vám pribudnú povinnosti okolo zvierat, manžela a hlavne prežitia. Ráno treba ísť po vodu, nasýtiť celú rodinu, vypraviť deti aj manžela, postarať sa o dobytok, opäť po vodu, navariť, uložiť všetkých a spať. A takto deň čo deň.

 

Tvrdá realita

 

Ak sa na takýto život pozeráme cez optiku našich životov, nedá sa povedať, že by sme robili niečo odlišné, prípadne, že by naše staré mamy a ich predchodkyne žili ľahšie. Každý človek má svoje povinnosti a tým sa musí venovať. No ak sa pozeráme na Afriku (konkrétnejšie rozprávame o Keni) musíme sa pozrieť pod povrch, aby sme objavili to v čom tkvie problém.

Tunajšia kultúra, tradície a aj príroda hrá proti ženám. Z nášho pohľadu to vyzerá, že sa naozaj všetko postavilo proti obyčajným Afričankám, ktoré deň čo deň musia tvrdo bojovať, aby prežili. Keď hovoríme o prírode, tak dlhoročné suchá si pomaly vyberajú svoju daň. Rieky postupne vysychajú a ísť po vodu aj 9-10 km k rieke nie je raritou. Mnohočlenná rodina ale potrebuje veľa vody a s 25l bandaskou sa denne musíte otočiť aspoň dvakrát. Pretrvávajúce suchá sa odrážajú aj na stave dobytka. Vychudnuté kravy sa snažia nájsť čosi pod zub kam oko dovidí. No je to márne, keďže buš je čím ďalej tým nehostinnejšia.

Rozhliadneme sa po dedinke a nemusíme byť odborníkmi, ani sledovať život dlhé roky, aby sme pochopili, že sa situácia žien v odľahlých oblastiach postupne zhoršuje. Okrem prírody im ani ich kultúrne dedičstvo neponúka úľavu. V Keni totiž platí, že žena je tá, ktorá má na starosti takmer všetko, no pritom nad sebou nemá takmer žiadnu kontrolu. Teraz hovoríme o najtradičnejších rodinách, kde dodnes prevláda včasný vydaj dievčat, teda že sú vydaté podľa plánov rodičov, obriezka a iné domorodé tradície. Existujú aj „modernejšie“ rodiny, no i tie v mnohých prípadoch uľavia len z niektorých zásad.   

 

Hlbší pohľad na tradície

 

Pri sledovaní tak odlišnej kultúry je potrebné si na začiatok uvedomiť, že nie všetko sa dá porovnať, prípadne hodnotiť podľa našich zásad. To platí v otázke kenských žien viacnásobne, keďže ich situácia je pre nás neúnosná, no pre nich je súčasťou bežného života. Stále častejšie sa ozývajú hlasy z ich radov, ktoré volajú o pomoc a majú víziu modernejšieho „európskejšieho“ života, no tradície ešte stále panujú v pôvodných komunitách a odľahlých miestach. „Civilizácia“ tam preniká len veľmi pomaly, no i tak je vidno menšie pozitívne zmeny. Treba však dodať, že nie je na nás hodnotiť ich tradície, ale oni sami musia nájsť tú najlepšiu cestu pre vytvorenie harmónie v ich radoch.

Medzi najspornejšie tradície, ktoré neustále držia africké ženy v opratách starých dôb je ženská obriezka. Z nášho pohľadu by sa dalo povedať, že ide o krutú a barbarskú praktiku, ktorá len ohrozuje život mladých žien, no treba však vidieť obe strany mince. V Keni (v tradičných kmeňoch) patrí tento rituál k jediným skutočným čisto ženským tradíciám. Obriezka predstavuje prerod dievčaťa v ženu. V jej živote sa už nikdy nebude nachádzať tak významný moment, ako práve obriezka. Aj v spoločnosti sa veľmi cení, keďže obrezané dievčatá sú pripravené stať sa manželkami so všetkým, čo k tomu patrí. Napriek tomu, že sa v dnešných dňoch obriezka začína vykonávať v hygienickejších podmienkach, ešte stále sa nájdu rodiny vykonávajúce ju ďaleko v buši bez akejkoľvek pomoci. Dodržiavanie tejto tradície je aj otázkou hrdosti a spätosti s tradíciami, keďže ju postupujú aj napriek tomu, že je nezákonná. Kenská vláda obriezku pred rokmi zakázala a neustále pracuje na rozsiahlej kampani. V spolupráci s rôznymi ženskými organizáciami, ako napríklad Ligou pastierskych žien Kene, sa snažia šíriť osvetu a dokazovať ženám, že aj ony majú svoje miesto v spoločnosti. Našťastie sa aj v Keni nachádzajú ľudia, ktorí so všetkou vervou bojujú proti tejto praktike. Vznikajú spoločenstvá, skupiny a organizácie, ktorým sa za 20 rokov pôsobenia podarilo preniknúť do komunít a šíriť osvetu.

Ak sa chceme pozrieť na ďalšie pre nás šokujúce podrobnosti, mali by sme sa sústrediť na celkovú pozíciu žien v tradičnej kenskej spoločnosti. Hovoriť budeme konkrétnejšie o pastierskych spoločenstvách a rôznych iných kmeňoch. Tu sa dodnes zachoval zvyk, že žena nesmie nič vlastniť. Teda nemá nárok na svoje telo, na deti, pôdu ani peniaze. Prejavovať sa to začína už v mladom veku, keď sú dievčatá a mladé ženy vydaté do vopred dohodnutých zväzkov. Našťastie sa už od naozaj skorých vydajov upúšťa, ale ešte stále sa nájdu mladé dievčatá, ktoré zosobášili s aj o desiatky rokov staršími mužmi. Z pohľadu rodičov ide o obchodný zväzok, keďže za vydatú dcéru dostanú peniaze, alebo majetok. Takto to prebiehalo stáročia a je veľmi ťažké sa z podobnej situácie vymaniť. Mladým ženám, ktoré zatúžia po inom životnom štýle, v mnohých prípadoch nezostáva nič iné ako útek. Všetko ale záleží od rodiny, vzdelania rodičov, ale aj postavenia v kmeni. Ďalším dôležitým faktorom je manžel. Ten sa totiž po sobáši stáva jediným vlastníkom všetkého čo sa nachádza v domácnosti. Okrem práv na vlastnenie majetku, má nárok na deti a aj manželky. Od momentu sobáša sa teda žena stáva jeho majetkom  a je len na ňom, aké práva a právomoci jej dá.

V moderných rodinách, ale aj mestách sa situácia už pomaly mení. Obe pohlavia sú si o niečo bližšie, ale stále medzi nimi cítiť vzdialenosť danú ich tradíciami. Muži ako majitelia a hlavy rodiny sa spolu stretávajú a rozhodujú, zatiaľ čo ženy nechávajú v úzadí. Tento obraz sa nateraz mení len v komunitách, kam biely človek dosiahol. Keď sa porozprávate s domácimi pochopíte, že sa všetko pomaly mení, ale oni sami vám povedia, že na dosiahnutie výsledkov, ktoré by ich uspokojili, ich čaká ešte veľmi dlhá cesta. Tradície, alkohol, bitky, príroda, vzdialenosti aj tvrdohlavosť nateraz bránia tomu, aby sa ženy v Keni mali lepšie.

 

Čo nové generácie?

 

Zaujímavým je pohľad novej generácie, ktorá vyrastá nie len v mestách, ale aj v odľahlých dedinách. Vďaka vzdelávaniu a internátnym školám sa postupne rozširujú obzory afrických detí. Rôzne kampane a spoločnosti im okrem vzdelávania podávajú aj dávky znalostí z iných kultúr, aby boli pripravené na stret s moderným svetom. Keď sa porozprávate napríklad s mladšími Masajkami, už takmer polovica z nich je proti obriezkam a núteným sobášom. V komunitných centrách vidno, ako sa postupne menia názory a ženy sa posúvajú ďalej. Nanešťastie je to ďalej od ich mužov, ktorí nateraz názorovo zostávajú presne tam, kde boli.

Ženy sú v Keni rozhodne aktívnejšie a rýchlejšie sa rozvíjajúce. Či je to dané prirodzeným vývojom, alebo ich k tomu núti situácia, posúvajú sa vpred. Tu však vznikajú problémy, keďže ich manželia a celkovo väčšina kmeňových mužov za nimi zaostávajú. Držia sa tradícií a v tomto strete s modernou dobou mnohí prehrávajú. To vyúsťuje k alkoholizmu a ešte zúfalejšej pozícii žien. Tie okrem svojich tradičným povinností, tak musia vziať na seba aj mužove povinnosti a starostlivosť o manžela alkoholika. Mladé generácie sa preto musia postaviť ešte väčším problémom akým čelili ich matky a všetky predchodkyne. Vízia moderného sveta, ktorý je pohodlný a v ich očiach prívetivý, sa len ťažko prepája s kenskými tradíciami. Bude dôležité sledovať, ako sa vyvíjajú mladé generácie, a kam smeruje Afrika. Podarí sa im nájsť harmóniu? To nateraz nikto nevie, no istotne táto predstava potiahne kenské ženy ďalej k ich predstave lepšieho života.

 

Z pohľadu Európana

 

Po príchode z Kene, kde sme navštívili mnohé menšinové komunity sme pochopili, že máme viac otázok, ako odpovedí. Taká je Keňa. Zostáva na jej obyvateľkách, aby si postupne vydobyli presne takú pozíciu akú chcú. So zahraničnou pomocou sa im snáď podarí nájsť rovnováhu medzi ich tradíciami a pohodlným moderným životom.

Autor: SiSa

Zdieľať článok na Facebooku