Stratený svet: praveké stolové hory vo Venezuele

Arthur Conan Doyle sa preslávil poviedkami a románmi s neopakovateľným hrdinom Sherlockom Holmesom. „The Lost World“ bol jeho prvým počinom, ktorý sa zaobišiel bez tohto hrdinu, ale mal v sebe všetko, čo čitateľov priťahuje: tajomstvo, exotiku a dobrodružstvo.

V románe sa dvaja profesori zooloógie Challenger a Sumerlee spoločne s lordom Roxtonom vydávajú do Južnej Ameriky, aby potvrdili dohady, že prof. Challenger našiel oblasť, kde žijú zvieratá z pradávnych druhohôr - dinosaury či krvilační opoľudia. Doyle narába so zemepisnými údajmi dosť svojvoľne, fakty sú miešané s jeho fantáziou, preto sa nedá presne určiť, o ktorú stolovú horu v jeho románe ide. Niektorí autori tvrdia, že poznávajú zašifrovanú cestu k stolovej hore Curupira na hranici Venezuely a Brazílie. Existujú domnienky, že celá oblasť okolo hory je prekliata najvyšším bohom pralesa.

Dlhé dejiny dobývania

Autorom prvej zmienky o území zvanom Guyana bol dobyvateľ  Walter Raleigh v roku 1596. Dôkladnú vedeckú správu však napísali až bratia Robert a Richard Schomburgovci z výpravy (1838 - 39). Vyšli z Britskej Guyany a pozdĺž Orinoka a Amazonky dorazili až k Rio Negru na hranici Venezuely a Kolumbie. Trasa viedla aj okolo stolovej hory s indiánskym menom Roraima, ktorú potom Robert určil ako hranicu medzi tromi štátmi: Brazíliou, Venezuelou a Britskou Guyanou.

Majestátna Roraima s nadmorskou výškou 2 810 m, pokladaná vtedy za najvyššiu horu Guyanskej vysočiny, sa stala cieľom mnohých expedícií. Napája toky troch obrovských riek - Amazonky, Orinoka a Essequiba. Stolová hora z Doylovho románu nie je zrejme ani Roraima ani Curupira, ale z každej má niečo. Na tejto fiktívnej hore mohol dať voľný priechod svojej fantázii a zaplniť ju prehistorickými jaštermi a zlovestnými opoľuďmi.

Ďalších 9 fotografií v galérii

Tepui

Tepui, niekedy písané Tepuy, znamená v indiánskom jazyku „dom“. Dnes je to pomenovanie pre stolové hory juhovýchodnej Venezuely. Týčia sa z náhornej plošiny Gran Sabana, táto pieskovcová tabuľa má rozlohu 11 tisíc m² a nadmorskú výšku viac než tisíc m. Najznámejšie stolové hory sú Roraima a Auyán Tepui. Guyanská vysočina je jednou z najstarších častí našej Zeme. Pred tromi miliardami rokov bola súčasťou superkontinentu Gondwana a odtrhla sa od Južnej Afriky. Nachádza sa tu 10 percent svetových zásob zlata a ročne sa vyťaží 300 tisíc karátov diamantov.

Krajina, z ktorej sa Tepui týči, žije dvoma životmi. Všetko je iné hore na vrcholovej ploche, aj dole pod úpätím hôr. Obe úrovne od seba delí tisíc metrov, teplota, zrážky, vlhkosť, pôdna výživa. Vedcov i milovníkov fantasy fascinuje, že na vrcholových plošinách panuje nemenný stav už prakticky od druhohôr. Nie sú postihnuté záplavami ani zemetraseniami, dokonca ani človek do nich veľmi nezasiahol. Vždy mali minimálne spojenie so svetom. Mohli tu prežiť i prastaré formy života. Medzi indiánmi sa šíria povesti o zvláštnych živočíchoch. Dokazujú to aj ich kresby, ktoré sa nápadne podobajú prastarým druhom jašterov.

Predovšetkým pre botanikov sú hory veľmi zaujímavé, počet endemických druhov sa tu počíta na stovky. Keď rastliny nenájdu dosť živín v tenkej vrstve pôdy, hľadajú si potravu inak. Je tu asi najviac mäsožravých rastlín, ich prirodzenou obeťou je hmyz, ktorého niektoré druhy sú tiež endemické. Dojem pralesa z počiatkov našej Zeme umocňujú stromové papradiny porastené hustými lišajníkmi a machmi.

Ďalších 9 fotografií v galérii

Česko-slovenskí objavitelia fantastických jaskýň

Najvýznamnejším objaviteľom Strateného sveta je Venezuelčan Charles Brewer-Carías, po ňom sú už za jeho života pomenúvané geografické entity, rastliny či malé živočíchy. Cituje vo svojich knihách aj prieskumníkov z Čiech a Slovenska. Napr. Jan Dungel - český maliar, biológ, cestovateľ  vyhľadáva posledné nezmapované miesta v tejto krajine už 20 rokov. Jeho knihy sú ilustrované autorskými kresbami.

Len si predstavte: na posvätnej hore indiánov, na hore opisovanej v mnohých knihách a odborných časopisoch, objavila malá partia Čechov a Slovákov obrovské podzemné priestory, o ktorých dosiaľ nemal nik ani potuchy. Členom výpravy bol inžinier, fotograf a jaskyniar Marek Audy, ktorý sa medzitým stal najväčším znalcom a objaviteľom „venezuelského kremencového krasu“. Ozval sa mu i sám Brewer-Carías a požiadal ho o spoluprácu a s ním ešte niekoľko ďalších českých a slovenských jaskyniarov. Medzi rokmi 2003 - 2007 preskúmali a dokumentovali najväčšie kremencové jaskyne sveta.

Nik neveril v existenciu tak obrovského jaskynného systému, pretože kremencové pieskovce, ktoré tvoria tieto hory, sú veľmi zle vo vode rozpustné. Po rokoch výskumov objavili v jednej z hôr Churi Tepui priestory, ktorých veľkosť prekonala aj najodvážnejšie predstavy. Zapísali sa medzi najmohutnejšie podzemné priestory sveta. Ktovie, možno tieto prehistorické hory ešte nevydali všetky svoje tajomstvá.

Zdroj/autor: Ivana Ušiaková, drom