96 mŕtvych ročne – To je El Camino de Yungas, Cesta smrti

Chodník smrti

Chodník, alebo cesta, smrti sa nachádza v Bolívii. Táto 80 km dlhá cesta spája hlavné mesto La Paz s oblasťou Los Yungas ležiacou na severovýchode. Bývala veľmi frekventovanou cestou plnou nákladných áut a autobusov, ktoré pri ceste do oblasti Amazonky nemali na výber. Cesta smrti bola totiž do roku 2006 jedinou možnosťou ako prekonať Andy týmto smerom.

Prečo je taká nebezpečná? Cesta sa kľukatí andskými zrázmi a väčšinou nie je širšia ako 3 metre. Okrem veľkých kameňov, ktoré na ňu padajú, tu cestu sťažujú aj dažde a hmla. Keď padne, len ťažko vidieť ďalej ako pár metrov. V tomto prípade to však nemusí byť také zlé, pri pohľade do strmých roklín sa môže hocikomu spraviť zle.

Nebezpečenstvo na každom kroku

Nebezpečnosť potvrdzujú aj štatistiky – ročne sa tu odohralo 209 dopravných nehôd, pričom pri nich zomrelo až 96 ľudí. Do roku 2006 tu narátali neuveriteľných 85 tisíc mŕtvych. Pre bezpečnosť tu však nebolo spravené takmer nič. Nie sú tu zvodidlá, ani značenia. Jednoducho boli vodiči odkázaní sami na seba a na svoje schopnosti. Museli doslova bojovať s prírodou, aby sa na koniec cesty bezpečne dostali.

Aj pri šoférovaní týmito vrchmi platili špeciálne pravidlá. Len na tomto mieste v Bolívii sa išlo v ľavo, tak ako napríklad aj vo Veľkej Británii. Vodiči tak mali lepší prehľad o ceste a taktiež sa lepšie vyhýbali protiidúcim autám. Áno, táto trojmetrová cesta bola obojsmerná. Prednosť mali autá idúce smerom k La Paz, takže ak ste mierili do džungle nemuseli ste si dávať pozor len na hmlu, vodu a rokliny, ale aj na vodičov v protismere.

Turizmus nadovšetko

Ako inak, ani v tomto regióne nechýbajú nadšení turisti, ktorí si z trasy, ktorá zabíja, spravili zábavný park. V nadmorskej výške 4 700 metrov sa preháňajú na bicykloch a vychutnávajú si svoju dávku adrenalínu. Pokojne hľadia dolu 800 metrovými zrázmi a pritom nemyslia na to, že vedľa nich leží kríž, ktorý pripomína vyhasnutý život, človeka, ktorý by na takéto zábavky ani nepomyslel.

Na prejazd trasou dnes musia mať všetci špeciálne povolenie, teda hlavne spoločnosti, ktoré sa špecializujú na cyklistické výlety. Vychádzajú z La Paz a do najvyššieho bodu cyklistov vyvezú. Potom ich nechajú spustiť sa dolu a pritom si vychutnávať prírodu. Dolu je to 67 km, z toho len 32 je pokrytých asfaltom. Zvyšnú cestu musia cyklisti zvládnuť po nespevnenej ceste plnej kameňov.

Našťastie sa dnes používa iná, bezpečnejšia cesta a cesta smrti zostala už len pre ľudí žijúcich blízko nej, ktorí inú možnosť nemajú, a pre horlivých turistov riskujúcich životy pre pohľad dolu.

Ak sa chcete o kvalitách tejto cesty presvedčiť na „vlastné oči“ pozrite si video, ktoré povie viac ako tisíc slov.

Zdroj/autor: lavoz.com.ar, SiSa, drom