El Dorado - po stopách stratených pokladov Inkov. Peru nie je len Machu Picchu

 

V roku 1532 porazil španielsky dobyvateľ  Francisco Pizarro najsilnejšiu armádu takzvaného nového sveta, dobil hlavné mesto ríše Inkov Cusco (Cuzco). Podarilo sa mu to len s hŕstkou asi 160 vojakov. Ako dokázal poraziť najmocnejšiu ríšu, ktorá disponovala armádou 80 000 bojovníkov  je stále otázkou sporov medzi historikmi a bádateľmi. Pravdou je, že túto ríšu naozaj dobil a rozkrádanie obrovského bohatstva Španielmi vytvorilo jednu z najslávnejších legiend ľudskej histórie.

Pred príchodom španielov do Južnej Ameriky prekvitala v krajine vyspelá civilizácia takmer 2 tisícročia. Inkovia boli bojovný národ žijúci vysoko v Andách, vybudovali hlavné mesto Cusco a odtiaľto viedli výboje do okolitej krajiny. Mali celkom prepracovaný sociálny systém a 9 miliónov obyvateľov žilo v dobrých podmienkach. Ríša sa rozprestierala na území dnešných štátov Peru, Chile, Bolívie a Ekvádoru. Ríša mala obrovské zásoby drahých kovov, ale zlato ani striebro sa nepovažovalo za platidlo, nemalo žiadnu ekonomickú hodnotu. Pre Inkov bolo zlato len pekný kov, z ktorého robili krásne umelecké predmety pre náboženské obrady, obkladali  ním steny chrámov  a dokonca robili zlaté odkvapové rúry.  Bol to pre nich v podstate bezcenný kov s pekným žltým leskom, čo im pripomínalo ich boha slnka. Preto nevedeli pochopiť tú neskutočnú španielsku túžbu po zlate.

 

Neúspešné expedície

 

V roku 1923 financovala peruánska vláda veľkú expedíciu do pohoria Ánd, ktorej úlohou bolo hľadanie najväčšieho pokladu zlata a striebra na zemi. Motivácia bola vysoká, nazhromaždené bohatstvo môže presahovať až 6 ton zlata. Expedícia mala prebádať spletité podzemné chodby v okolí mesta Cusco. Jedna časť expedície sa dostala do katakomb a druhá časť ich čakala pri vstupe, avšak o niekoľko dní medzi sebou stratili kontakt. Po 12 dňoch sa jeden z bádateľov konečne dostal na svetlo dňa a začal rozprávať o labyrinte chodbičiek a smrteľných nástrahách, aké by nevymyslel ani najlepší režisér. Ostatných 11-tich členov výpravy už nikdy nikto nevidel, rozprávanie jediného z nich bolo opísané ako námesačné blúznenie.

Následne peruánska vláda prikázala vyhodiť do vzduchu vstupné časti tunelov, aby už nikto nemohol vkročiť dnu. I pod mnohými ďalšími mestami v Peru sa ukrývajú spletité siete chodieb v ktorých sa už veľa bádateľov stratilo. Istý hľadač pokladov vošiel do tunela v horách a blúdil tam niekoľko dní. Po týždni počas omše v kostole, ktorý bol predtým inkským chrámom slnka, začuli ľudia čudný lomoz z pod podlahy kostola, zdvihli jeden z dlažobných kameňov, pod ním sa objavil stratený hľadač pokladov, v každej ruke držal tehlu z čistého zlata. Zo svojho objavu sa dlho netešil pretože sa zbláznil a onedlho  zomrel.

 

Čo môžeme navštíviť v okolí mesta Cusco?

 

Okrem zlata však mali Inkovia aj iné poklady, najvýznamnejším klenotom bola určite cestná sieť spájajúca všetky hlavné mestá obrovského impéria. Ich najdlhšia cesta mala 6 300 km, je to o to zaujímavejšie, že Inkovia nemali ani kone ani kolesá, na prenášanie tovaru využívali lamy, alebo ho  nosili ručne na nosidlách. Pozdĺž ciest budovali veľké pevnosti s obrovských do seba zapadajúcich kameňov, nepoužívali žiadnu maltu ani iné spojivo.  Najznámejšia je pevnosť Sacsayhuamán, nachádza sa v blízkosti Cusca vo výške 3 600 m. n. m. a vraj ju stavalo 30 000 Indiánov 70 rokov. Podľa archeológov je jej spodná časť oveľa staršia.

Podľa legiend slúžila ako „Dom Slnka" a nie ako pevnosť, ako si mysleli Španieli. Keď pred týmito mohutnými kamennými blokmi stáli prví španielski dobyvatelia, mysleli, že to musí byť dielo diabla. Sacsayhuamán totiž pozostáva z troch nad sebou terasovito postavených hradieb, z ktorých každá je dlhá viac ako 365 metrov. Niektoré kamenné bloky dosahujú váhu 128 ton. Celé Cusco bolo postavené v tvare obrovskej pumy a Sacsayhuamán má predstavovať jej hlavu. Otázkou ostáva ako Inkovia tieto obrovské kamenné bloky transportovali, ukladali a opracovávali. Niekoľko tonové balvany sú tak dokonale opracované, že sa medzi ne nezmestí ani list papiera.  V prípade zemetrasenia, ktorých je v tejto oblasti veľa, kamene zapadnú späť na svoje miesta  a vďaka tomu sú škody po zemetraseniach minimálne. Niektoré moderné budovy v Cuscu dokonca vyrástli na týchto starých múroch. Samotné mesto je postavené vo výške 3 400 m. n. m., takže okrem neobyčajných historických zážitkov čaká niektorých aj lapanie po dychu z nedostatku kyslíka. Mesto bolo v roku 1983 zapísané do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Väčšina turistov má za cieľ bájne mesto Machu Picchu, ktoré je odtiaľto vzdialené niekoľko hodín vlakom údolím búrlivej rieky Urubamba. Cestovatelia, ktorí majú radi menej frekventované miesta, nájdu aj v meste a jeho okolí mnoho zaujímavých a podivuhodných miest.

 

Prehľad ďalších zaujímavých miest v okolí Cusca:

 

Tambo Machay (po kečuánsky Tampumach'ay) boli inkské kúpele. Ide o veľmi dobre zachovanú kamennú stenu s výklenkami – nikami a schodmi, celú zapustenú do svahu kopca, z ktorej vytekajú tri pramene. Kúpele v sebe skrývajú jednu technickú záhadu, svah kopca totižto nie je tak strmý, aby mohol poskytovať také množstvo vody, ako zo zeme vyteká. Predpokladá sa, že voda priteká podzemnými kanálmi z protiľahlého kopca, čo je ďalším dôkazom vysokej úrovne inkského staviteľstva.

Písac (peruánske sídlo 33 km od Cusca) sa považuje za jednu z najlepších ukážok inkskej architektúry, sú tu zachované zvyšky pôvodného hradu, postaveného z dokonale spojených kamenných kvádrov. Rozloha hradu zodpovedá veľkosti samotného Cusca. 

Ollantaytambo je jediné dodnes obývané inkské mesto. Je to dominanta Urubambskej plošiny v úrodnom údolí naplavenín rieky Urubamby. Predpokladá sa, že to bolo jedno zo strategických miest, odkiaľ bolo možné kontrolovať dopravu na najdôležitejších cestách v ríši.

 

Ako sa teda mohlo Pizarrovi podariť premôcť tak veľkú inkskú armádu len so 160 mužmi?

 

Bola to zrejme zmes šťastia, náhody a prekvapenia. Francisco Pizarro sa mal stretnúť s vládcom Inkov v meste Kachamarca. Inkovia očakávali bežnú mierumilovnú politickú návštevu a rokovania, vôbec neboli pripravení na boj. Pizarro rozpoznal v ich kultúre čosi, čo mu umožnilo vyvinúť nečakanú a omračujúcu taktiku, chcel zajať ich hlavného kráľa Atahualpu. Vyslal za ním mnícha, ktorý podal Atahualpovi Bibliu a povedal mu, že všetci Inkský bohovia sú falošní, len jediný kresťanský boh je ten pravý. Pizarro potreboval zámienku a podnet, aby mohol na nich zaútočiť. Atahualpa nevedel čo má s knihou robiť, keďže nepoznal žiadne písmo a tak Bibliu zahodil. Mních sa rozbehol smerom k ukrytým Španielom a kričal aby zaútočil na tých pohanských psov, ktorí odmietajú skutočného boha. Vzápätí sa Španieli vyrútili do útoku, na koňoch a s mečmi zaútočili na dvoranov a neozbrojených vojakov, mŕtve telá Inkov sa hromadili na kope až vytvorili múr, pod ktorým sa udusilo tisíce ľudí. Osobná stráž Atahualpu sa snažila ho uchrániť, ale sám Pizarro sa proti nim vyrútil a odsekol nosičom ruky. Španieli teda kráľa Inkov zajali a požadovali výkupné (jednu celú miestnosť plnú zlata, a dve miestnosti striebra). Atahualpa svoj sľub dodržal a dal nazhromaždiť bohatstvo, Španieli ho napriek tomu dali obesiť a vzácne poklady a umelecké predmety roztavili. Legenda hovorí, že po smrti manžela dala Atahualpova manželka naložiť 11 000 lám zlatom a ukryť v katakombách pod vtedajším hlavným mestom Cuscom.

Ďalšie poklady by mohli byť ukryté v bájnom meste Paititi, kam ich mali priviesť Inkský generáli. Toto mesto by mohlo byť ukryté hlboko v Ekvádorských horách a malo by byť vybodované z čistého zlata. V r. 2001 sa bádateľom podarilo nájsť ruiny 500 ročného mesta ukrytého veľmi hlboko v Andách, kam neviedol žiadny chodník. Zatiaľ sa tu nenašlo žiadne zlato, ale mnohí veria, že to môže byť bájne mesto Paititi.

 

Zdroj/autor: novinky.cz, viator.comm Ivana Ušiaková

Zdieľať článok na Facebooku