Pevnosť v oblakoch: K čomu vlastne slúžila unikátna Levia skala na Srí Lanke?

Podľa archeologických nálezov žili prví ľudia na vrchole skaly už v praveku. Niekoľko storočí pred Kristom tu vraj býval i kláštor. Ruiny, ktoré si dnes prezerajú turisti, ktorí vystúpia na obrovskú vrcholovú plošinu, však pochádzajú „až“ z piateho storočia nášho letopočtu.

Čo hovoria legendy

Ťažko povedať, čo je pravda a čo legenda priživená predstavivosťou ľudí. Pevnosť na vrcholku skalného bloku vraj vznikla na konci piateho storočia na popud princa Kassapa (objavuje sa i variant Kasyapa). Ten krátko predtým nechal zaživa zamurovať svojho otca, vtedajšieho kráľa, a chopil sa vlády nad ostrovom. Jeho brat, oficiálny následník trónu, pred ním ušiel do Indie - so sľubom, že sa vráti, otca pomstí a panovníctvo vybojuje späť.

Kassapa nebral jeho sľuby na ľahkú váhu - a dôkazom sú práve pozostatky pevnosti na vrchole Sigiriya. Na obdobie 18 rokov dokonca urobil zo skaly hlavné mesto. Nakoniec mu to však nebolo nič platné. Brat sa vrátil, Kassapa opustila armáda a on nakoniec spáchal práve na skale samovraždu. Zostala však po ňom najvýznamnejšia a najslávnejšia pamiatka celej Srí Lanky.

Ďalších 5 fotografií v galérii

• Bol to palác neresti a rozkoší?

Okrem verzie o pevnosti v oblakoch, ktorú nechal Kassapa postaviť na obranu pred bratom, existuje ešte legenda, ktorá tomuto miestu dáva úplne iný význam. Sigiriya vraj bola miestom, kde si kráľ užíval všetky rozkoše a neresti so svojimi ženami a priateľkami. Napokon túto teóriu podporujú i maľby tunajších Sigiriyských krások.

Chcete sa vyhnúť davom? Choďte ráno!

Sigiriya, inak tiež Levia skala, je jedným z ôsmich miest na Srí Lanke, ktoré sú na zozname svetového dedičstva. Odhaduje sa, že denne sem dorazí až dvadsaťpäť tisíc turistov - i napriek tomu, že vstupné, ktoré sa tu pred vlastným výstupom platí, rozhodne nie je zanedbateľné - v prepočte vychádza asi na 30 eur.

Čo sa rozhodne vyplatí, je k Levej skale vyraziť skoro ráno. Pokiaľ sa totiž len trochu oneskoríte a dorazíte sem napoludnie, budete sa tlačiť pri pokladni, budete sa postrkovať s davmi ďalších turistov v tunajšom archeologickom múzeu, budete neustále niekoho predbiehať a budete predbiehaní. Keď však z mesta Dambulla vyrazíte skoro ráno, návštevu si naozaj užijete.

• Sigiriyské krásky

Narazíte na ne za polovicou cesty na vrchol na západnej stene skaly a dodnes berú dokonalosťou svojho prevedenia mnohým návštevníkom dych. Ide o fresky žien, ktoré sú nadmieru obdarené, odhalené do pol tela a vznášajúce sa akoby na oblakoch.

Pôvodne ich tu bolo niekoľko stoviek. Archeológovia odhadujú, že plocha, ktorú kresby žien pokrývali, bola možno 30 x 140 metrov. Dnes sa ich dochovalo len posledných pár. Zvyšok je nenávratne zničený. Údajne na tom majú podiel i budhistickí mnísi, ktorí na skale mali v stredoveku svoj chrám a ktorých vraj tieto kresby rozptyľovali pri meditáciách.

Ďalších 5 fotografií v galérii

Cez záhrady k úpätiu

Možnosť vidieť zaujímavé veci sa nečrtá len na samom vrcholku skaly, ale i v jej okolí. Lemujú ju vodné a terasovité záhrady, záhrady plné kameňov, jazierok a nádrží, ktorým by možno stačilo len poriadne vyčistiť potrubie a zase by chrlili vodu. Potom človek dorazí k dolnému palácu a od neho začína stúpať. Po kovových schodiskách, po schodoch tesaných, tehlových, tesne pred vrcholom už skôr po rebríkoch.

Môžete sa tu dokonca nechať “odchytiť“ niektorým z miestnych obyvateľov, ktorí ponúkajú, že vás po tomto mieste prevedú, ukážu tie najväčšie zaujímavosti a porozprávajú o všetkom dôležitom. Samozrejme, môžete ponuku prijať, ale vôbec nemáte istotu toho, že pre vás výklad bude skutočne prínosný, že to nebude len pár viet vyrozprávaných slabou angličtinou.

Cez Leviu bránu do pevnosti

Postupne miniete skalnú stenu s nakreslenými ženami, zrkadlovú stenu, ktorá sa podľa legendy kedysi leskla tak, že sa v nej kráľ mohol vidieť, a vystúpite k Levej bráne, ktorá celej skale dala meno.

Dnes už z nej zostávajú len dve obrovské tlapy, ktoré z oboch strán objímajú schodisko vedúce na samotný vrchol, predtým tu ale vraj bývala hlava leva a jeho otvorenými ústami sa vchádzalo dovnútra. Teraz sa vystupuje po prudkom železnom schodisku a ide o časť výstupu, pri ktorom sa naozaj zapotíte. Na samom vrcholku navyše nenájdete takmer žiadny tieň.

Ďalších 5 fotografií v galérii

Pritom vrcholová plošina má rozlohu takmer dva hektáre. Predtým na nich vraj bývali palácové budovy - predstavivosť síce pracuje naplno, ale z ruín, ktoré tu sú, ich človek postaví v duchu len veľmi ťažko. Jasné obrysy majú aspoň nádrže, ktoré boli predtým plné zásob vody, v niektorých z nich sa dažďová voda drží i dnes. Tým najzaujímavejším momentom je pre mnohých výhľad do okolia - vidieť býva pomerne ďaleko, väčšinu videného však tvoria husté zelené lesy. Rovnako ako pred storočiami, kedy sa tu ukrýval princ Kassapa.

Zdroj/autor: Lucie Štěrbová, Tomáš Cikán, ESO travel, reklamný článok, drom