Famagusta, cyperské mesto duchov

Famagusta, alebo v gréckej verzii Ammochostos (v preklade "skryté v piesku") a v tureckej Gazimağusa, sa nachádza na východnom pobreží ostrova Cyprus v Stredozemnom mori. Kedysi malá rybárska osada sa v priebehu storočí stala známou križovatkou obchodných ciest, dokonca sa predpokladá, že cyperský prístav si anglický dramatik William Shakespeare vybral za miesto deja svojej tragédie Othello.

Od druhej polovice 20. storočia rástlo mesto ekonomicky i kultúrne. Jeho prepychová štvrť Varosha sa stala najvychýrenejšou turistickou destináciou s nekonečnými plážami a luxusnými hotelmi. Oddychovať sem chodili známe mená filmového plátna ako Elizabeth Taylor, Richard Burton či božská Brigitte Bardot.

Staré mesto Famagusty je páčivé, veľmi príjemné. Môžete sa prechádzať medzi starobylými hradbami, oddychovať v tieni mešity Lala Mustafa Paşa postavenej na prelome 13. a 14. storočia. A neskôr sa odobrať popri prístave do štvrti Varosha, zažiť kúsok strašidelnej atmosféry za bieleho dňa a na vlastné oči uvidieť časť z jedného z európskych miest duchov.

V roku 1974 mesto Famagusta ovládla počas svojej druhej vojenskej invázie turecká armáda. (Spravila tak vraj kvôli snahe gréckych Cyperov pripojiť ostrov ku Grécku.) Grécki Cyperi ušli pred tankami na juh v domnení, že sa do svojich domovov po pár dňoch vrátia.

Dodnes sa tak nestalo - krajina bola rozdelená na severnú časť, tzv. Severocyperskú tureckú republiku, a časť južnú, Cyperskú republiku. A práve Famagusta zostala v rukách Turkov na severnej strane, turistická časť Varosha bola oplotená ostnatými drôtmi.

Tri roky po obsadení navštívil zákazanú zónu švédsky novinár Jan-Olof Bengtsson, ktorý pre denník Kvällsposten napísal: "Asfalt na cestách popraskal pod tlakom horúceho slnka a popri chodníkoch rastú kríky. Dnes, 24. septembra 1977, sú stoly stále prestreté na raňajky, bielizeň visí na šnúrach a lampy neustále svietia. Famagusta je mesto duchov".

Skutočne. Hotely, domy, školy - všetko zakonzervované časom bez známky poškodenia. Ulice sú stále prázdne, v obchodoch visia výkriky vtedajšej módy, autá sú zaparkované pred domami a ticho vyruší len cupot mačky. A vojaci, ktorí štvrť dodnes strážia. Okrem ilegálneho vstupu neoprávnených osôb zabraňujú novinárom i turistom vo fotografovaní objektu.

Za bežnými obytnými domami s pristavenými autami a fungujúcimi obchodmi sa odrazu objavia veľké nápisy  "zakázaná zóna" a "nefotiť" pripevnené na oplotení. Pokračujeme pozdĺž neho až na pláž s jemným pieskom a čistou tyrkysovou vodou. Pred nami sa rozprestiera more, za nami prázdne hotely, ktoré už desaťročia pomaly chátrajú.

Časti pláže sa vracia život - slnečníky sú roztiahnuté a v malom plážovom bare nám ponúkajú predražený ľadový kokteil. My sa však radšej vraciame medzi ľudí, preč od ticha mesta duchov.

Rokovania o znovuotvorení štvrte Varosha stále prebiehajú. Dokonca sa hovorí o snahe Turkov vrátiť hotelovým komplexom stratený lesk. Snáď si na prechádzku v "bývalom" meste duchov nebudeme musieť počkať ďalších 38 rokov.

Zdroj/autor: wikipedia, Daniela Belicová, drom

Foto: autor