V Bruggách - „Benátkach severu“

Rieka Reie tečúca mestom premyslene upravenými kanálmi vytvára spletitú pavučinu, ktorá najväčší dojem vyvolá pri pohľade z vtáčej perspektívy. Presne tak sa na celé mesto môžete pozrieť z najvyššej budovy, ktorou je kostol Notre-Dame s výškou 122 metrov. Vďaka nemennosti starého centra sa vám naskytne výhľad, aký mal miestny zvonár už v stredovekých časoch.

Často nazývané aj „Benátky severu“, Bruggy dávajú plavbe na člne nový rozmer. Spoznávanie starých zákutí na hladine kanálov pomáha porozumieť stáročia sa vyvíjajúcej orientácii mesta na vodu. Aj najsilnejšie manufaktúrne a neskôr priemyselné odvetvia (ako pivársky alebo textilný) v meste dosiahli svoj najväčší rozmach práve vďaka vode - či už bola nutná na výrobu alebo transport produktov.

Aj v gastronómii voda zanechala svoju pečať. Miestny rybí trh ponúka najrôznejšie druhy čerstvých rýb päť dní v týždni. Ako miestnu kulinársku špecialitu gurmáni odporúčajú hlavne surové slede, ktoré nazývajú „belgickým ekvivalentom k japonskému suši“. Láska k rybám je zakorenená hlboko v histórii mesta, pretože ešte predtým ako nadobudlo svoje bohatstvo, práve rybolov zabezpečoval najspoľahlivejší zdroj obživy v chladnom a vlhkom podnebí.

Ďalších 8 fotografií v galérii

Obdobie najväčšieho rozvoja mesta ako prímorského obchodného uzla ale nastalo, keď postupne došlo k zaneseniu kanála Zwin, ktorý Bruggy spájal s morom. Strata prístupu k námornému obchodu zapríčinila, že vedúcu pozíciu medzi flámskymi mestami prevzali Antverpy a Bruggy postupne upadali. Až natoľko, že v roku 1850 boli dokonca najchudobnejším mestom Belgicka. Centrum sa prestalo meniť, vďaka čomu si zachovalo svoj stredoveký ráz a koncom 19. storočia ho po vydaní románu Georgesea Rodenbacha Bruges la morte (Mrtvé Bruggy) začali objavovať aj turisti.

Bruggy boli domovom mnohých významných umelcov, ktorí aj vo svojich dielach zaznamenali minulosť mesta. Asi najviac z jeho pamätí môžeme vidieť v budove nemocnice z 12. storočia St-Janshospitaal, ktorá dnes funguje ako múzeum. Zároveň pripomína, že kanály boli užitočné pre rozmach mesta, ale takisto mu priniesli skazu v podobe moru. Obyvatelia sa vtedy viac utiekali k Bohu, na čo zostala spomienka v mimoriadnom diele výtvarníka Hansa Memlinga. Šesť jeho majstrovských prác sa dnes nachádza v múzeu, medzi nimi aj oltár Sv. Kataríny z roku 1479.

Zdroj/autor: bbc.com, Dominika Babulicová, drom