Desivá história Edinburghu – Duchovia vládnu v hlavnom meste

 

Trochu z histórie

 

Edinburgh, hlavné mesto Škótska je druhým najväčším mesto po Glasgowe. Nachádza sa na juhovýchode Škótska pozdĺž ústia rieky Forth, blízko Severného mora. Pre svoje svojrázne usporiadanie a ohromnú kolekciu stredovekej a georgiánskej architektúry je považované za jedno z najmalebnejších miest v Európe. Vo všeobecnosti panuje názor, že Škótsko prežívalo po stáročia naozaj ťažké časy. Nielen kvôli problémom spôsobených premenlivým a neprívetivým počasím s najnižšími teplotami v Spojenom Kráľovstve. Škóti tiež museli bojovať proti neustálemu útlaku zo strany rôznych náboženských prúdov a mocností. Strach z boja a úplnej chudoby formovali túto krajinu po stáročia. Začiatkom 18. storočia bolo Škótsko považované za najchudobnejšiu krajinu západnej Európy. 1.5.1707 vstúpilo do politickej únie s Kráľovstvom Anglicka a spoločne vytvorili Spojené kráľovstvo Veľkej Británie. 18. storočie je preto veľmi významným obdobím plným nových vedeckých a intelektuálnych úspechov, ktoré prenikli zo Škótska aj do iných častí sveta. Už v roku 1750 boli Škóti najgramotnejšími obyvateľmi Európy s bohatým kultúrnym životom.

Atény severu – tento názov sám o sebe prezrádza aký veľký význam malo mesto Edinburgh pre celú severnú Európu. Edinburgh je domovom mnohých kultúrnych a umeleckých inštitúcií (národná galéria, Škótska kráľovská akadémia, Škótske kráľovské múzeum, múzeum moderného umenia…) Povestné delo „OneO´ClockGun“ vydáva každý deň o 13-tej hodine (okrem nedele) ohlušujúci výstrel. 

 

Staré verzus Nové Mesto

 

Ako správne hádate, Staré Mesto (OldTown) je najstaršou časťou Edinburghu a je domovom väčšiny historických pamiatok mesta. Mesto je rozdelené železničnou traťou na 2 časti, južne od trati je Staré Mesto a severne je Nové Mesto. V Starom meste stále cítiť stredovekú atmosféru, ktorú tvoria najmä staré úzke uličky a historické budovy. Edinburgh Castle (mestský hrad) sa týči na vrchole pradávnej sopečnej skaly uprostred mesta. Je odtiaľto nádherný výhľad na panorámu celého Edinburghu. Podľa povestí sú v skale pod hradom vyhĺbené tajné chodby, ktoré vedú až do centra Starého Mesta. Jedna z nich bola odhalená už pred pár storočiami, tento objav sprevádza aj nevysvetliteľná tragická nehoda. Do podzemia bol vyslaný člen vojenskej kapely, mal nahlas hrať na píšťaly aby bolo počuť ako postupuje, zvuk píšťal náhle stíchol asi v polovici chodby. Záchranná skupina narazila na pevnú skalu, ktorá blokovala priechod. Hudobníka už nikdy nikto nevidel, vraj dodnes blúdi kdesi pod hradom a miestami počuť kvílivý zvuk jeho nástroja.

Do galérie hradných prízrakov patrí aj bezhlavý bubeník, vyťukávajúci neviditeľnými paličkami vojenský pochod, či nešťastná a krásna lady Glammisová obvinená z čarodejníctva, ktorá bola upálená pred zrakom svojho malého syna na hradnom vrchu. Občas sa vracia na miesto svojho utrpenia. Taktiež Guvernérsky palác má svoj prízrak, zjavuje sa tu ubitý verný majordomus, ktorý slúžil vojvodovi Gordonovi. Zvestoval svojmu prchkému pánovi tragickú správu o smrti celej rodiny a tak ho pán ubil na smrť.

Od hradu vedie najslávnejšia historická ulica mesta The Royal Mile, ktorá má o niečo viac ako 1 míľu. Prechádza po hrebeni vyvýšenín vytvorených sopečnou činnosťou. Starobylú mestskú tepnu pretínajú malebné úzke uličky nazývané The Wynds, sú jedinečným miestom na prechádzky po meste s množstvom historických budov, malých reštaurácií a barov. Už len prechádzať sa v týchto slepých uličkách je skutočným zážitkom. Neďaleko Kráľovskej míle stojí kaviareň Elephant House, ktorá sa pýši tým, že tu vznikli prvé príbehy o Harrym Potterovi, upozorní Vás na to pamätná doska, novinové výstrižky a obraz jeho autorky Joanne Rowlingovej.

Nové Mesto Edinburghu však nie je až také nové, vznikalo približne od polovice 18. storočia, ale pravdaže Staré mesto je omnoho staršie.  Najznámejšou ulicou v tejto časti mesta je Princess Street. Je tu mnoho georgiánskych a neoklasicistických budov, ale Nové mesto je oveľa modernejšie a s pulzujúcou kultúrou. Množstvo barov, koncertov a podujatí najmä pre mladých ľudí ponúka práve táto časť mesta. Takže pokiaľ strávite v Edinburghu viac dní, určite sa vám oplatí zablúdiť aj sem, kde si užijete mnoho zábavy.

 

Zmiznuté a znovu nájdené klenoty

 

Zaujímavý je príbeh stratených korunovačných klenotov vystavených v Kráľovskom paláci (Royal Palace) spolu s povestným Kameňom Osudu. Pochádzajú z konca 15. storočia a tvoria ich zlatá koruna, strieborné žezlo a taliansky renesančný meč. Keď  Škótsko a Anglicko v r. 1707 podpísali zmluvu o zjednotení a zanikol Škótsky nezávislý parlament, boli korunovačné klenoty považované za zbytočné. Ticho zmizli kdesi v Edinburskom hrade. Až v prvej polovici 19. storočia boli zásluhou sira Waltera Scotta slávnostne objavené. Slávny spisovateľ ich našiel v rámci veľkej pátracej akcie na hrade. Pokojne spočívali v trezorovej miestnosti, zamknuté v dubovej truhlici a zavinuté v plátne. Zaujímavý osud má i ďalšia posvätná pamiatka Kameň Osudu (Stone of destiny). Hrubo opracovaný obdĺžnikový pieskovcový blok s hmotnosťou 150 kg. Po stáročia bol používaný pri korunovaní škótskych kráľov neskôr i anglických. O jeho pôvode a pravosti sa však vedú dohady.

 

Strašidelný cintorín a Krvavý Mackenzie

 

Povestný a najslávnejší cintorín Greyfriars Kirkyard skrýva mnoho tajomstiev a tragicky desivých osudov. V roku 1679 v areály cintorína čakalo na rozsudok viac než 1200 presbyteriánov, ktorí neuznávali nové poriadky cirkvi. K najkrutejším prenasledovateľom týchto mučeníkov viery patril sir Geroge Mackenzie, kráľovský prokurátor, prezývaný Krvavý  Mackenzie. Po smrti bol uložený do  čierneho mauzólea s antickými stĺpmi na tomto cintoríne po boku nešťastníkov, ktorých odsúdil. Hovorí sa, že jeho duch vylieza z hrobu. Už stáročia patrí medzi slávne strašidlá Edinburghu,  niektorí odvážlivci za súmraku volajú na cintoríne heslo: „Krvavý Mackenzie, neboj sa a vylez, zdvihni závoru a zbav sa želiez.“ V 90-tych rokoch 20. storočia sa údajne opäť začali diať divné veci, keď sa jeden bezdomovec prepadol medzi kostry v mauzóleu a prebudil tým temné sily. Odvtedy mnoho návštevníkov hlása nevysvetliteľné zranenia, zdravotné ťažkosti, ba dokonca aj smrť.

Ak vás zaujíma história, nevadí Vám chladnejšie počasie a radi sa bojíte, určite sa Vám oplatí navštíviť toto malebné mesto.

 

Zdroj/autor: travelinjack.hubpages.com,  katycarr.com , časopis Líde a Země, Ivana Ušiaková

Zdieľať článok na Facebooku