Najpopulárnejšie kone na svete žijú na Islande

Napriek tomu, že sú vzrastovo omnoho menšie ako ostatné európske kone, resp. kone, na ktoré sme zvyknutí, sú veľmi silné.

Príkladom toho, že sú veľmi populárne a žiadané, môže byť aj fakt, že boli použité v Pánovi prsteňov a Game of Thrones - v súčasnosti veľmi populárna adaptácia knižnej predlohy. Toto všetko len pomohlo k spopularizovaniu islandských koní vo svete.

Islanďania si k nim vytvorili počas stáročí vzťah, ktorý podporuje jedna islandská veta „medzi človekom, psom a koňom vzniká dôverná väzba“.

Čo sa týka histórie, kone na Island priviezli pravdepodobne škandinávski osadníci v 9. až 10. storočí. Postupne sa vyvíjali v týchto ostrovných podmienkach za účasti premenlivého a sychravého počasia a vulkanickej činnosti.

V súčasnosti je počet cca 75 tisíc, ale v minulosti v rokoch 1783 a 1784 ich bolo 32 tisíc na celom ostrove, resp. len necelých 9 tisíc. Odvtedy sa však veľa vecí zmenilo, vrátane stavby tela, a teraz pri návšteve Islandu ich môžete vidieť vo veľmi veľkom počte farebných prevedení.

Ďalších 13 fotografií v galérii

Zaujímavosťou je fakt, že islandský právny systém nedovoľuje žiaden import koní na ostrov a pri prípadnom exporte koní z ostrova do nejakej inej krajiny nie je dovolené koňovi sa vrátiť späť.

Islanďania využívajú svoje kone trojako. Ich mäso je exportované hlavne do Japonska. Farmári ich využívajú pri zaháňaní svojich oviec z vysočín a hôr. Tento akt sa nazýva réttir a je to taká každoročná národná tradícia. Posledným využitím islandských koní, ktoré je aj najčastejšie, sú súťaže alebo voľné jazdenie.

Zajazdiť si na pravom islandskom koni môžu samozrejme aj turisti. V neďalekej oblasti hlavného mesta sa nachádza niekoľko takýchto stajní a mieste turistické kancelárie vám radi zabezpečia cestu do aj zo stajní, ktorá je už v rámci ceny.

Ďalších 13 fotografií v galérii

Je to nezabudnuteľná skúsenosť pre niekoho, kto už má s jazdením nejaké skúsenosti, alebo pre človeka, ktorý o týchto krásnych zvieratách doposiaľ ani len netušil.

Zdroj/autor: wikipedia, Martin Skotnický, drom