Slovenské zvyky a tradície predvianočného obdobia. Vyháňate z domu strigy a zlo?

Prvým dňom kedy sa obľúbené zvyky začínali bol Ondrej (30. november). Počas tohto dňa chodili dievčatá triasť ploty so slovami: „Plote, plote trasiem ťa, svätý Ondrej prosím ťa, aby si mi dal znať, kedy sa budem vydávať!“ Počúvali pri tom z ktorej strany a koľkokrát zabrechal pes. Zaujímavým bolo aj liatie olova, podľa tvaru sa dievčence mali dozvedieť koho si zoberú.

V decembri, to bola Barbora (4. decembra), práve vtedy si dievčatá zvykli rezať vetvičky čerešní. Pri každej vetvičke zašepkali meno iného chlapca. Verili, že tá ktorá rozkvitne ako prvá, toho si vezmú. Podľa inej zvyklosti si dievčence dávali na Štedrý deň vetvičky okolo pása. Mládenec, ktorý si ju zobral a dal za klobúk, vyznal tak svojej milej lásku. Možno vás prekvapí skutočnosť, že obdarovanie na sviatok svätého Mikuláša má už niekoľko storočnú históriu. 6. decembra zomrel tento svätec a dodnes sa na jeho pamiatku vzájomne obdarúvame sladkosťami, či inými maličkosťami.

Trinásteho decembra boli takzvané stridžie dni. Podľa ľudových povier sa na krížnych cestách    stretávali všetky bosorky. Obyčajní ľudia verili, že tento deň má magickú moc. Mládenci strúhali počas  neho drevené stolčeky. Tie mali mať zázračnú moc a vďaka nim mohli vidieť na krížnych cestách spomínané strigy. Mladé devy si počas tohto dňa obliekali „kostým“ svätej Lucie. Chodili po domoch s husími perami a vyháňali všetky zlé sily a choroby. Na Tomáša (21. decembra) chodili deti po vinšovaní s „oceľou,“ vraveli pritom: „Doniesli sme Vám ocele, aby ste mali hrnce celé, aby sa Vám reťaze netrhali, kolesá nelámali. Koľko máte lyžičiek, aby ste mali toľko tehličiek, aby ste boli veselí, ako v nebi anjeli.“

Nakoniec prišiel aj najočakávanejší deň, Štedrý deň. Počas neho sa dodržiavalo viacero zvykov. Povinnosťou hlavy rodiny bolo priniesť vianočný stromček, ten neskôr zdobila celá rodina orieškami, jabĺčkami a slamenými ozdobami. Umiestnil sa k štedrovečernému stolu. Gazdinka sa starala o jeho prípravu, nesmeli na ňom chýbať jabĺčka, oriešky, oblátky, med, chlieb, cesnak, mak, či sviečka a krížik. Samozrejme aj peniažky, aby bola rodina po celý rok bohatá. Večera pozostávala z vianočnej kapustnice a opekancov, lebo sa ešte dodržiaval pôst. Z každého jedla sa odkladala lyžica pre dobytok a hydinu, aby celý rok nehladovali. Počas večere nesmel nikto odísť od stola, lebo by priniesol do domu nešťastie. Po večeri sa pozreli darčeky a chodilo sa koledovať. Po koledníkoch prišli do domu „betlehemci.“ Boli to chlapci s betlehemom, ktorí hrali betlehemskú hru. Dohviezdny večer mal svoje vyvrcholenie na polnočnej svätej omši.

Ak vás zaujali niektoré predvianočné zvyky alebo tradície, môžete ich vyskúšať doma. Pravú nefalšovanú atmosféru ľudových Vianoc môžete zažiť i vo viacerých slovenských skanzenoch: Múzeum kysuckej dediny vo Vychylovke, Skanzen oravskej dediny v Zuberci, Múzeum slovenskej dediny v Martine.

Zdroje/autor: infovek.sk, Mária Janková