VIDEO: Divoká naháňačka s býkmi sa už začala. San Fermín opäť priláka tisícky bláznov

 

Zábava v uliciach

 

Milióny návštevníkov. 9 dní osláv. Adrenalín. Zábava. Tradície. Viera. Toto všetko sa zázračne prepája v jedinečných oslavách San Fermín v severošpanielskej Pamplone. Kedysi to bolo malé prašné mestečko, kde sa pravidelne oslavoval sviatok svätého Fermína, mučeníka z 13. storočia. Osud však mestu nadelil niečo iné, ako zabudnutie.

V dnešnej dobe by sa chýri o podobnom podujatí šírili rýchlosťou sveta, ale pred povedzme 100 rokmi to bolo ťažšie. Pozornosť sveta si San Fermín odtrhol až po tom, ako ho navštívil spisovateľ Ernest Hemingway. Ten sa o ňom zmienil vo svojej knihe Slnko aj vychádza a odvtedy sa celé oslavy spopularizovali. A to až do takej miery, že sem cestujú ľudia z celého sveta, aby si vyskúšali ako rýchlo zvládnu bežať.

                        

Vo víre osláv

 

Prečo sa vlastne oslavy mučeníka spájajú s krutou naháňačkou? Kedysi samozrejme nešlo o hru, ale o obyčajnú pracovnú záležitosť. Teda mäsiari sprevádzali pastierov dobytka mestom a pomáhali im hnať dobytok správnym smerom. Nevieme kto to bol, ale jednoducho sa rozhodol utekať pred býkmi a nie za nimi. Takto sa postupne rozvinula tradícia, ktorá dnes dosahuje šialených rozmerov.

Celé oslavy sa začínajú už deň pred samotným behom. Na námestí sa zbehnú tisícky ľudí odetých v bielom a s červenými šatkami. Červená má v tomto prípade znázorňovať Fermínovu krv, keď bol sťatý. Na tomto námestí sa spustia všetky oslavy. Už pred oficiálnym odpálením svetlice (celý proces sa nazýva Chupinazo) tu ľudia priam fanaticky vyvolávajú meno sv. Femína a pripravujú sa na oslavy.

Tie sa potom rozbehnú po celom meste. Biela a červená vládnu mestu. Odetí sú do nej úplne všetci nezávisle od veku, pohlavia, alebo národnosti. Dni a podvečery patria procesiám, omšiam a rodinným stretnutiam a noci zase divokým večierkom.

Potom sa netreba čudovať, že niektorí bežci majú o 8 ráno vlastne ešte hlbokú noc. Iní sa však dôsledne pripravujú a pred behom sa rozcvičujú. Ťažko povedať, či im to k niečomu poslúži, keďže v dave vás môže ktokoľvek poľahky zhodiť. Každý zo spomínaných 8 behov začína o 8 ráno dvoma výstrelmi. Prvý z nich je znamenie pre bežcov, aby vyštartovali a druhý znamená, že skupina býkov už beží úzkymi preplnenými uličkami. Tie sú našťastie chránené bariérami, aby sa dvojnohí aj štvornohí účastníci nerozbehli len tak do centra.

Nebezpečenstvo z tohto úletu priam vyžaruje. Hoci sem mnoho ľudí chodí pravidelne a už vedia, čo majú čakať, mnohí sem prídu prvýkrát a doslova musia prežiť v splašenom dave plnom ľudí a zvierat. Niektorí bežia len pár sekúnd predtým, ako vyskočia na ochranné zábradlia. Samotným býkom trvá približne 850 metrová trasa asi 2 a pol minúty. Týchto pár okamihov je teda určených všetkým nebojácnym a možno aj hlúpym. A to preto, lebo San Fermín sa pravidelne spája s množstvom zranení.

 

Koniec v nemocnici

 

Tie čakajú na účastníkov (teraz myslíme len tých dvojnohých) každý rok a každý z týchto 8 dní. Niektoré sú ľahké iné vážnejšie. Je to len na náhode, či vás nestrhne dav, či sa nepošmyknete, nezakopnete, alebo vás nezhodí samotný býk. Stálice majú pred behom pripravené v rukách noviny, aby vedeli, keď sa k nim býk príliš priblíži. Horšie to je, ak sa býk zastaví a začne sa zmätene obracať a útočiť na jednotlivcov. Vtedy môže dôjsť aj k vážnym poraneniam, ako napríklad napichnutiu. Na býkov síce dozerajú „pastieri“ s palicami, no zmätené pol tonové zviera má svoju hlavu. Napríklad len včera pobodali až 3 ľudí a vyše 10 poslali do nemocnice s rôznymi zraneniami.

San Fermín si počas svojej histórie vybral svoju daň aj na ľudských životoch. Od prvých oficiálnych záznamov z roku 1924 zomrelo pri tejto oslave 15 ľudí. Zranení postupne pribúda, no je to spojené hlavne s tým, že do Pamplony prichádza každý rok viac a viac návštevníkov. V dave sa ľahšie zrania.

Ako slávnosť vrcholí? Nuž keď sa na to pozrieme z našej strany, tak dobre. Po behu ľudia oslavujú a navečer sa zbehnú v tretej najväčšej aréne sveta, aby pozorovali známu a kontroverznú corridu. Práve tá sa pre úbohé zvieratá končí zle. Po dni, ktorý prežili zbesilým behom a potom čakaním príde rad na to, aby sa utkali vo „férovom“ boji s matadorom. Žiaľ všetci vieme, ako sa to skončí.

Zdroj/autor: youtube.com, sanfermin.com, SiSa, drom

Zdieľať článok na Facebooku