Rwanda

Dejiny:
Dejiny Rwandy sú podobné so susednou krajinou Burundi. Rovnaké je aj národnostné zloženie obyvateľstva. Menšina Tutsiov dlhé roky vládla absolútnej väčšine Hutuov. V 19. storočí sa obidve krajiny stali súčasťou nemeckých afrických kolónií. Koncom prvej svetovej vojny pripadla Rwanda Belgicku. Kolonizátori podporovali vládnucu menšinu Tutsiov. V 50tych rokoch 20. storočia začali Hutuovia žiadať zlepšenie životných podmienok a uvoľnenie národnostného útlaku zo strany Tutsiov. Odpoveďou bolo vyvraždenie hutuských vodcov na následné povstanie v ktorom bolo zabitých 100 000 Tutsiov. Nezávislosť vyhlásila krajina v roku 1962. Vo vláde zasadla väčšina Hutuov. Národnostné nepokoje v susednom Burundi sa boli príčinou vojenského prevratu v krajine. Predseda vlády Gregoire Kayibanda bol nahradený generálom Juvenalom Habyarimana.

Generál dokázať udržať etnické napätie v relatívnom mieri ďalších osemnásť rokov. V roku 1990 situácia v krajine explodovala. Prvého októbra do krajiny vstúpili dobre vyzbrojené milície Tutsiov, ktorí sa nazvali Rwandský vlastenecký front (RPF). Viedol ich súčasný prezident Paul Kagame. Za niekoľko dní sa s podporou Francúzska, Belgicka a Konga sformovala armáda Hutuov. Tisíce ľudí bolo zmasakrovaných. V roku 1992 uzavreli bojujúce strany prímerie. V roku 1994 po leteckom nešťastí, keď boli zabití prezidenti Rwandy a Burundi. Krajina sa stala miestom najväčšej humanitárnej krízy od druhej svetovej vojny. Milión Tutsiov a adekvátny počet Hutuov bolo zmasakrovaných. Najviac vrážd bolo spáchaných mačetou alebo ručnými zbraňami. Vrahmi boli najčastejšie spáchané civilnými komandami trénovanými rwandskou armádou.

Milióny Rwandčanov krajinu opustilo. Vraždenie ustalo až keď Bezpečnostná rada OSN povolila medzinárodným jednotkám vstup do krajiny. V júli 1994 bola ustanovená vláda národnej jednoty, snažiaca sa vyriešenie situácie v krajine. Genocída však pokračovala aj v utečeneckých táboroch. Vypuknutie občianskej vojny v susednom Kongu situáciu ešte viac zamotalo. Boje zasiahli Zimbabwe, Angolu a Namíbiu. Milície Hutuov podporoval prezident Kabila, Tutsiov zase Uganda a Rwanda. V posledných rokoch sa situácia v krajine stabilizovala. Bol založený Medzinárodný tribunál pre rwandské vojenské zločiny. Utečenci sa pomaly začali do krajiny vracať, ekonomická situácia sa pomaly zlepšuje. Parlamentné voľby v roku 2003 opäť vyhral  Paul Kagame. V tom istom roku stiahla Rwanda svoje jednotky z Demokratickej republiky Kongo. V roku 2004 prezident Kagame odmietol zodpovednosť za zavraždenie prezidentov Rwandy a Burundi z roku 1994.

Bezpečnostné riziká: Hlavné mesto Kigali je relatívne bezpečné – boli zaznamenané určité zhoršenia bezpečnostnej situácie a zvýšenie úrovne kriminality (v Kigali a ďalších rwandských mestách). Po zotmení sa cestovať neodporúča. Rizikovými sú pohraničné oblasti s Kongom a Burundi. Neodporúča sa cestovať do oblastí Cyangugu, Gikongoro a pralesnej oblasti Nyungwe. V januári 2002 bola zaznamenaná erupcia sopky Mt. Niyrangongo (nachádza sa v Kongu, blízko mesta Goma) –výskyt ďalších erupcií je pravdepodobný a časovo neodhadnuteľný. Erupcie môžu negatívne zasiahnuť aj severozápadné oblasti Rwandy.

Zdravotníctvo: Zdravotná starostlivosť je limitovaná, nezodpovedá európskym štandardom. Pred cestou do krajiny sa odporúča uzavrieť kvalitné zdravotné poistenie (napr. pre prípad leteckej prepravy do kvalitnejšieho zdravotného zariadenia). Rozšírená je malária a HIV/AIDS.

Musíte vidieť:  Gisenyi - najznámejšie rwandské letovisko na brehu obrovského jazera Kivu;
Kigali – hlavné mesto vybudované v prekrásnej horskej scenérii;
Musée National du Rwanda –jedno z najlepších múzeí v regióne, nachádza sa v meste Butare, je štedro podporované belgickou vládou;
Parc National des Volcans – národný park v najkrajšej oblasti Afriky, žijú tu vzácne horské gorily;
Parc National Nyungwe Forest – jeden z najstarších afrických národných parkov;

Doprava:  Cesta z Burundi do Rwandy sa neodporúča. Situácia na severe Burundi je neprehľadná. Cesta z Demokratickej republiky je nebezpečná. Do Tanzánie premávajú z Kigali minibusy do mesta Kibungo a potom minibus do tanzánijského mesta Rusumo. Do ugandskej Kampaly premáva priama autobusová linka. Sieť autobusových liniek je tvorená minibusmi a niekoľkými vládnymi autobusmi premávajúcimi po hlavných ťahoch krajiny. Linky sa na cesty vydávajú v ranných hodinách po 15:00 premávajú menej často a ceny tiež rastú. Cesty sú často prerušované armádnymi checkpointami, ale zastávky na nich zvyčajne dlho netrvajú. Autopožičovní je veľmi málo a sú pomerne drahé. Pri ceste vlastným autom je potrebné zohľadniť cenu benzínu, ktorá je veľmi vysoká. Hlavné cestné ťahy v krajine sú asfaltované. Neplatí to o vedľajších cestách, ktoré sú počas obdobia dažďov neprejazdné.      

Internet:(.rw)www.rwanda.net/, http://allafrica.com/rwanda/,
www.rwandatourism.com/home.htm
 

Komunikácia: Orange (nie), T-mobile (nie)

Ako cestovať: www.cestovne-kancelarie.sk , www.zajazdy.topky.sk

Do kufra: sprievodcovia: Lonelyplanet.com, Roughguides.com,

Bez záruky:
Doprava po Rwande bude asi veľkou zábavou. Sprievodca Lonely Planet upozorňuje: „Autopožičovne sú to vzácne asi ako horské gorily v neobývaných oblastiach Rwandy.“Ďalšia rada sa týka jazdenia vlastným autom: „V noci nejazdite ak nemáte infračervené videnie a reflexy ako Bruce Lee (počas života samozrejme).“ 
 

Zdroj/autor: MZVSR, CIA-World Factbook, Lonely Planet, drom