Francúzsko

Dejiny:
V 2. tisícročí pred n. l. vznikli megalitické stavby v Bretónsku a povodí Rhôny, v 1. tisícročí pred n. l. väčšinu územia ovládli keltskí Galovia a juh Iberovia a Ligurovia. Formovanie prvých keltských štátnych útvarov prerušila v 1. stor. pred n. l. expanzia Rimanov, ktorí teritórium nazvali Galia a romanizovali. Galia patrila k najbohatším územiam ríše. Po páde západorímskej ríše ovládli územie Frankovia, ktorí čiastočne uchovali kontinuitu s antikou. V 8. stor. odrazili expanziu Arabov a ovládli veľkú časť strednej Európy, severné Taliansko a severovýchod Španielska. Francúzsky štát a národ sa formoval v polovici 10. stor. po rozdelení franskej ríše. V bojoch proti vikingským nájazdom získali vplyv Kapetovci, v r. 987 získali kráľovskú korunu. K Parížu pripojili ďalšie feudálne léna a iné veľké územia udeľovali príslušníkom svojho rodu – postupne tak vytvorili najvýznamnejší západoeurópsky stredoveký štát. Po vedľajšej línii získali trón aj v južnom Taliansku, Uhorsku a v Poľsku (Anjouovci), za vlády Filipa IV. dostali pod vplyv pápežskú kúriu (presťahovanie z Ríma do Avignonu) a podporili mocenský nástup Luxemburgovcov.

V tzv. storočnej vojne Anglicka s Francúzskom (1337-1453) stratili Angličania prakticky všetky dŕžavy na európskom kontinente. K ich porážke prispelo i ľudové hnutie, ktorého predstaviteľkou bolo dedinské dievča Jana z Arku. Kráľovi Ľudovítovi XI. sa podarilo pokoriť väčšinu mocných feudálov, a obnoviť svoju kráľovskú moc. Krajina ekonomicky napredovala, presadzovali sa prvky raného kapitalizmu (manufaktúry, finančníctvo). Expanzia vyvrcholila za Ľudovíta XIV., po jeho smrti (1715) začal rozklad feudálnej spoločnosti.

Úsilie nastupujúcej buržoázie o podiel na moci, podpora liberálnej šľachty a odpor utláčaných ľudí vyvrcholili Veľkou francúzskou revolúciou (1789-1794). Potom sa vojenským prevratom v r. 1799 dostal k moci Napoleon Bonaparte, ktorý zaistil na čas hegemóniu krajiny na kontinente. Jeho armáda však v r. 1812 utrpela porážku v Rusku a o rok neskôr, po bitke pri Lipsku, sa začalo impérium rozpadávať. Jeho porážka a návrat Bourbonovcov už nemohli zvrátiť rýchly kapitalistický rozvoj. Bourbonovci však v júlovej revolúcii (1830) padli a revolúcia (1848-1849) zvrhla aj Ľudovíta Filipa Orleánskeho. Za cisára Napoleona III. sa obnovila veľmocenská expanzia. Zvíťazil síce nad Rakúskom, ale neuspel v Rusku. Po revolúcii v r. 1870 a potlačení Parížskej komúny v r. 1871 nastalo obdobie stabilizácie republiky, zámorských výprav a kolonizácie zabraných území – Francúzsko sa stalo druhou najväčšou koloniálnou veľmocou. Patrila mu veľká časť severozápadnej, západnej a rovníkovej Afriky, Madagaskar, Indočína, Francúzska Polynézia a ďalšie územia.

Pre ohrozenie hospodársky i vojensky silnejším Nemeckom sa Francúzsko orientovalo na spojenectvo s Veľkou Britániou a Ruskom (formovanie Dohody), v 1. svetovej vojne bolo jednou z hlavných dohodových mocností. Po vojne však nastalo obdobie ekonomickej stagnácie a politickej nestability, takže nebolo schopné čeliť nacistickému Nemecku. Podpísaním mníchovskej dohody v r. 1938 vydalo svojho spojenca Československo napospas Nemecku. Francúzska vláda síce 3. septembra 1939 vypovedala Nemecku vojnu, v júni 1940 však bola francúzska armáda porazená a severnú a strednú časť krajiny okupovalo Nemecko. Južnú časť spravovala vo Vichy kolaborantská vláda maršala Pétaina. O dva roky aj ju nacisti obsadili. V r. 1940 generál de Gaulle vyzval z Londýna na pokračovanie odporu proti nacistom. V júni 1944 sa vylodili v Normandii spojenecké vojská a okupantov vytlačili. Francúzsko bolo jednou zo 4 víťazných veľmocí, ktoré prevzali okupačnú správu nad porazeným Nemeckom.

Po vojne prijalo Francúzsko Marshallov plán obnovy, v r. 1949 vstúpilo do NATO (v r. 1966 vystúpilo z jeho vojenskej, ale zostalo členom politickej organizácie) a v r. 1957 spoluzakladalo EHS. Viedlo neúspešné vojny v Afrike, Indočíne (1946-1954) a Alžírsku (1954-1962), ktoré sa skončili uznaním nezávislosti Kambodže (1953), Vietnamu a Laosu (1954), Maroka (1955), Guineje (1958) a Alžírska (1962). Počas obdobia vnútropolitickej nestability a puču koloniálnej armády v Alžírsku bol koncom r. 1958 zvolený za prezidenta generál de Gaulle (jeho režim osobnej moci skončil v r. 1969). Francúzsko sa stalo jedným zo zakladajúcich štátov EÚ. Dnes patrí k najsilnejším veľmociam s vlastnými jadrovými zbraňami a hrá významnú úlohu vo svetovej politike.

Musíte vidieť:
Po celej krajine sú ruiny rímskych stavieb, v mnohých mestách sú úžasné gotické katedrály, stredovekými domami s drevenými konštrukciami sa pýšia Rennes, Troyes či Štrasburg, nádherné zámky sú v Provence, na rieke Loire. V krajine je 1200 múzeí, 1400 pamiatok, katedrál a opátstiev.
Na sútoku Seiny a Marne leží Paríž, označovaný často ako najkrajšie mesto na svete. Jedným z jeho symbolov je Víťazný oblúk, postavený podľa antických vzorov na príkaz Napoleona I. po víťazstvách jeho vojsk. Tepnou metropoly je 3 km dlhá Avenue de Champs-Elysées, lemovaná palácmi Grand a Petit Palais a sčasti parkom. Je aj sídlom významných nadnárodných spoločností a bánk. Najznámejší zo symbolov mesta, Eiffelova veža, je vysoká takmer 300 m. Najvyššie položenou budovou je monumentálna bazilika najsvätejšieho srdca Ježišovho Sacré-Coeur na pahorku Montmartre, kam vedú slávne uličky maliarov.
Davy turistov prúdia do Louvru, najväčšieho palácového komplexu na svete, niekdajšieho sídla francúzskych kráľov a cisárov. Vstup je cez kontroverznú supermodernú sklenenú pyramídu umiestnenú medzi historickými budovami. Mona Lisa je asi najvyhľadávanejším exponátom Louvru. Významnou pamiatkou je aj Invalidovňa, sústava budov zo 17. stor. pre tisícky vojnových invalidov. Sú v nej uložené ostatky cisára Napoleona I., jeho bratov i významných maršalov. Vojenské múzeum má zbierky predmetov z veľkých bitiek a vojen.
Jednu z najcennejších francúzskych stavieb je ranogotická 130 m dlhá katedrála Notre Dame. Moderný Paríž predstavuje mestská časť La Défence s budovami významných obchodných spoločností a koncernov. Má tiež svoj Víťazný oblúk (Grand Arche), modernejší než jeho starší príbuzný. Je administratívnou budovou.
Neďaleko Paríža je Versailles s najslávnejším francúzskym zámkom. Ľudovít XIV. ho dal postaviť ako lovecký zámoček, ale už za jeho vlády sa stal politickým i diplomatickým centrom celého kráľovstva.
Veľkému záujmu Francúzov i turistov sa tešia aj divadlá, koncerty a opera. Asi najvyhľadávanejším stánkom kultúry je Národná opera v Paríži. Do štátnych múzeí je každú prvú nedeľu v mesiaci bezplatný vstup (bežné vstupné je 7,5 - 10 eur), v Louvri je po 15.00 hod. zľava. Existujú rôzne zľavy či denné lístky do viacerých múzeí a pamiatok.
Pri cestách po Francúzsku sa vyplatí zastaviť napríklad v Strasbourgu (Štrasburgu) na nemeckých hraniciach, hlavnom meste Alsaska, ktoré leží na rieke Rýn. Dnes je popri Bruseli miestom pravidelných rokovaní Európskeho parlamentu. V meste nájdete architektonický skvost, gotickú katedrálu Notre-Dame s chrámovou loďou dlhou vyše 100 m a vežou vysokou takmer 150 m.
Tours na Loire pri sútoku s riekou Cher bol dôležitou križovatkou obchodných ciest a dokonca aj sídlom panovníka Ľudovíta XI. Staré mesto tvoria uličky a malé námestia. Na jednom je honosná gotická katedrála St. Gatien. V Musée des Beaux-Arts sú obrazy Rubensa a Rembrandta a historický nábytok. Za mestom je Dolmen de Mettray (Jaskyňa víl), jedna z najzachovalejších pamiatok megalitickej kultúry.
Prístav Bordeaux pôsobí moderným dojmom, pretože väčšina budov a ulíc vznikla v 19. a 20. storočí. Je tam však aj bazilika St. Michel s vežou vysokou takmer 120 m a katedrála St. André s bohato zdobenými interiérmi. Aj Caen je dôležitým námorným prístavom. Počas 2. svetovej vojny bolo takmer celé mesto zničené. Prežil mohutný hrad z 11. stor. a krásne starobylé kláštory s cennou interiérovou výzdobou. Turisti tam chodia aj preto, aby videli miesta bojísk 2. svetovej vojny.
Minúť peniaze môžete vo Francúzsku až v 130 kasínach. Množstvo kabaretov, striptízových barov či erotických klubov preslávili Paríž ako mesto zábavy. Asi najznámejším kabaretom na svete je Moulin Rouge, kam si treba rezervovať vstupenky dlho vopred. Samostanou kapitolou je francúzska gastronómia. Do viacerých reštaurácií preslávených svojou jedinečnou kuchyňou si musíte dlho dopredu objednať rezerváciu.

Ako cestovať:  www.letenky.topky.sk

Autom: rakúskou a nemeckou autostrádnou sieťou cez Viedeň, Salzburg, Mníchov, Augsburg, Stuttgart do Štrasburgu (vzdialenosť 839 km, čas jazdy približne 10 hodín). Odtiaľ možno pokračovať autostrádami do stredného a južného Francúzska a cez Nancy do Paríža (vzdialenosť 1300 km, čas jazdy do 15 hod.).
Autobusom: Týždenne z Bratislavy cez Viedeň do Štrasburgu (vzdialenosť 805 km, čas jazdy 13 hod.), cez Metz, Reims do Paríža (vzdialenosť 1386 km, čas jazdy 20 hod.). Najmä v sezóne jazdia do Francúzska aj autobusy z iných miest.
Vlakom: z Bratislavy denne s prestupom vo Viedni cez Štrasburg do Paríža (vzdialenosť 1512 km, čas jazdy 16 hod.)
Letecky: Denne z Bratislavy do Paríža s nízkonákladovými spoločnosťami. Z Viedne denne do Paríža (letisko Charles de Gaulle) so spoločnosťami Austrian Airlines a Air France, denne s Austrian Airlines aj do Lyonu a Nice. Alternatívou sú aj denné spojenia spoločnou linkou ČSA/Air France z Prahy cez Paríž do ďalších francúzskych miest.

Bezpečnost. riziká:
Pozor si treba dávať na vreckových zlodejov najmä vo veľkých mestách a v prímorských a horských lyžiarskych strediskách. Turista by nemal so sebou nosiť väčšie množstvo peňazí, vystavovať na obdiv cenné veci, fotoaparáty a kamery nenechávať bez dozoru na pláži, autá zamykať. Turisti sa môžu stať i obeťami násilnej trestnej činnosti. V horách sa nesmie podceňovať počasie a terén. Drogová kriminalita sa veľmi tvrdo trestá. Hrozí väzenie až do 30 rokov a vysoké pokuty.
Zdravotníctvo: Občania SR majú nárok na zdravotnú starostlivosť v ostatných členských štátoch EÚ na ťarchu svojej slovenskej zdravotnej poisťovne, za rovnakých podmienok a v rovnakých cenách, aké majú občania týchto krajín. Vyžaduje sa však finančná spoluúčasť pacienta, čo znamená, že ak pacient nie je pripoistený, hradí si časť nákladov na ošetrenie sám. Odporúča sa preto pred cestou do FR uzatvoriť aj komerčné pripoistenie. Odvoz sanitkou, vrátane prvej pomoci, sa musí hradiť. Je to drahá služba (asi 150 eur za 30 min.) Denné náklady na pobyt v nemocnici sú 300 až 1200 eur. Ošetrenie v špeciálnej nemocnici, napr. na popáleniny je asi 1500 eur na deň. Bežnou praxou je príchod lekára za pacientom domov, prípadne za turistom do hotela. Je to však veľmi drahé.
Návštevníci zo SR by si mali na cestu so sebou vziať dostatok liekov, ktoré užívajú pravidelne na predpis, a pre prípad straty mať ich názov a zloženie. Vo Francúzsku sa nedajú kúpiť bez predpisu a návšteva lekára iba pre predpis je drahá. Ak nevie pacient preukázať, že je doma poistený, vyžaduje sa písomná záruka úhrady pred prepustením z nemocnice. Kto trpí na niektoré vážnejšie ochorenie, mal by mať pri sebe príslušný doklad o ochorení, druhu liekov, ktoré užíva a o krvnej skupine. V krajine je veľa mužov i žien nakazených vírusom HIV. Osvetová kampaň vlády odporúča dôsledné používanie kondómov, ktoré sú dostať všade, aj na hotelových recepciách a v pouličných automatoch.
Povinné očkovanie sa nevyžaduje. Pri cestách v lete do prírody sa odporúča očkovanie proti kliešťom. Vyskytuje sa aj besnota, pravdepodobnosť stretnutia s nakazeným zvieraťom je však malá.

Doprava:
Cesty a autostrády: kvalitná sieť má vyše 28 500 štátnych ciest a 9000 km autostrád. Diaľnice sú označené písmenom A, štátne cesty N a okresné D. Maximálne povolené rýchlosti: v obci 50 km/h, na štátnej ceste mimo obce 90 km/h (za dažďa 80 km/h), na diaľnici 130 km/h (za dažďa 110 km/h a v hmle 50 km/h). Kto má vodičský preukaz kratšie ako rok, nesmie jazdiť rýchlejšie ako 90 km/h. Na diaľniciach sa platí 0,04 - 0,15 eur/km. Kvôli vysokým poplatkom niektorí turisti jazdia po vedľajších cestách, veľmi však neušetria - najazdia viac km a pohonné hmoty sú dosť drahé. Dopravné predpisy treba dodržiavať, neprekračovať rýchlosť a dbať na pravidlo pravej ruky, lebo križovatky spravidla nie sú vyznačené. V ostatnom čase pribudli v obciach i mimo nich križovatky s kruhovým objazdom.
Pokuty: (za nesprávne parkovanie, nedostatočné doklady a pod.) sú vysoké a platia sa v hotovosti. Za prekročenie rýchlosti o vyše 40 km/h je to 750 - 800 eur. Na priestupky autobusov sú zvláštne tarify. Pri nedodržaní režimu jazdy, ktorý sa kontroluje podľa kotúča tachografu, vodiči autobusov dostávajú pokuty aj 1500 eur. Ak na prerokovanie porušenia dopravných predpisov treba ďalšie konanie, pokračuje sa v pracovnej dobe bežnej na úradoch. Vodiča môžu vyzvať, aby odstavil vozidlo na určenom mieste a prišiel na určený úrad na druhý deň, alebo v nasledujúci pondelok. Polícia je technicky veľmi dobre vybavená a sústavne monitoruje cesty. Zavádzajú sa kontroly technickej spôsobilosti auta priamo v premávke, na okraji či odstavnom pruhu cesty. Robia sa aj testy na alkohol.
Bezpečnostné pásy sú povinné. Deti do 10 r. nesmú sedieť na prednom sedadle. Pri náhodnej poruche musia byť odstavené autá označené výstražným trojuholníkom. Všeobecne sa tzv. zelená karta nevyžaduje, ale ak je zahraničný vodič účastníkom nehody, polícia ju môže pýtať. K dopravnej nehode polícia prichádza zväčša iba ak sú zranené osoby. Pri hmotných škodách si vodiči vymenia vyplnené formuláre z poisťovní. Dovoz 10 l benzínu v kanistri je povolený, ale jazda s plným kanistrom je zakázaná z bezpečnostných príčin. Colníci môžu colnú kontrolu vykonať kdekoľvek po krajine.
Rovnaké predpisy pre vstup platia i pre Monako. Platí zákaz vstupu autobusov do hlavného mesta.
Železnice: sieť štátnych železníc (SNCF) má 34 200 km, z toho 12 000 km elektrifikovaných. Na vysokorýchlostných tratiach medzi Parížom a Bretónskom a medzi Bretónskom a južným Francúzskom premáva rýchlosťou až 300 km/h TGV (Train á Grande Vitesse). Ďalší vlak do Lyonu a južného Francúzska dosahuje rýchlosť 270 km/h. V čase výstavby (v r. 1981) boli vlaky TGV najrýchlejšie na svete, dnes im patrí prvenstvo v Európe. Je veľa zliav pre rodiny, deti a mládež. Cestovné lístky majú rôznu farbu podľa dňa a času. Lístok pred vstupom do vlaku treba označiť na prístroji na nástupišti. Kto zabudne, má hneď vyhľadať sprievodcu. Parížsky dopravný podnik RATP sa stará o verejnú dopravu v okolí Paríža, všetky autobusové linky, metro a rýchlodráhu v meste. Predmestské vlaky SNCF dopĺňajú ponuku parížskej mestskej dopravy.
Autobusová doprava: Diaľkových spojov nie je veľa. Autobusová doprava jazdí najmä tam, kde nevedie železnica. Zastávky autobusov sú väčšinou vedľa železničných staníc. Kombinácia cesty vlakom a autobusom môže byť finančne zaujímavá. SNCF ponúka aj autobusové výlety po celom Francúzsku, prenájom áut a bicyklov a s cestovnými kanceláriami organizuje i lyžovačky.
Letecká doprava: V krajine je vyše 50 veľkých medzinárodných i menších provinčných letísk s pravidelnou dopravou. Paríž má 2 letiská (Charles de Gaulle s medzikontinentálnymi spojmi a najdôležitejšími európskymi linkami, a Orly pre kontinentálne a vnútrofrancúzske lety). Časť lacných aerolínií lieta do Beauvais pri Paríži. Ďalšie dôležité letiská: Lyon, Bordeaux, Marseille a Nice. Hlavným leteckým dopravcom je Air France. Lieta na všetky kontinenty a na väčšinu francúzskych provinčných letísk. V krajine pôsobí aj veľa regionálnych dopravcov, ktorí lietajú menšími lietadlami aj pre Air France. V Paríži pristávajú všetky veľké dôležité medzinárodné aerolínie, na regionálnych letiskách aj dôležití západoeurópski dopravcovia.
Lodná doprava: vodné cesty majú asi 8500 km. Výletné lode (prestavané nákladné člny až pre 24 osôb) si možno prenajať rovnako ako „hausbóty“. Požičovní je vyše 80. Plavebné cesty sú najmä na severe, kde sú najväčšie rieky a kanály. Najlepšie vodné cesty sú na Seine z Auxerre do Le Havre. Región Midi s kanálom Canal du Midi, prepojeným so Stredozemným morom, je v Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Internet: (.fr)
Národná turistická organizácia: Franceguide.com
Aktuálny program divadiel, koncertov, festivalov: Viafrance.com
Parížske letiská, aktuálne odlety, prílety, letové poriadky, iné informácie: Aeroportsdeparis.fr
Francúzska diaľničná asociácia, plán diaľnic, výška poplatkov: Autoroutes.fr

Komunikácia:
Orange (áno), T-mobile (áno) O2 (áno)

Do kufra:
sprievodcovia: Ikar.sk, Lonelyplanet.com;

Rada: Ak si chcete objednať v kaviarni bielu kávu povedzte: Un cr?me, s´il vout plaît. Ak malé espreso, tak: Un express. Espreso s trochou mlieka sa povie: Une noisette. Slabá čierna káva je: Un allongé.

Ak si chcete objednať pohár piva, musíte povedať: Un demi bi?re (polovičné pivo). Ak si objednáte Une bi?re, čašník vám prinesie asi litrový džbán.

V každej kaviarni a reštaurácii dostanete džbánik vody z vodovodu, ak si o to požiadate. Musíte však povedať: Une carafe d´eau. Keď poviete len De l´eau, dostane fľašu (drahej) minerálky.

Bez záruky: Vyše desaťtisíc bicyklov je k dispozícii turistom aj domácim v Paríži. Možno si ich prenajať na 750 staniciach, pričom cena za používanie je symbolická, prenájom na jeden deň stojí jedno euro. Samoobslužný systém Vélib, podporuje aj francúzska vláda. Možnosťou ľahko a lacno si prenajať bicykel chce mesto dostať najmä Parížanov von z áut. Cieľom je odľahčiť dopravu v meste a znížiť zaťaženie prostredia exhalátmi. V Paríži je momentálne 380 kilometrov cyklistických ciest a stále pribúdajú ďalšie.

Mladí ľudia do 26 rokov a učitelia, budú môcť od 4.apríla 2009 bezplatne navštevovať francúzske národné múzea. Medzi kultúrne ustanovizne tohto druhu patria aj Centre Pompidou a Louvre v Paríži, ako aj zámky Fontainebleau a Versailles. Voľný vstup bude v dovedna 50 štátnych múzeách a 100 monumentoch.(sita)

Foto: wikipedia.org, C.Recoura, Urban, Eltouristo, Jebulon, Benh LIEU SONG, Jean-Marie Hullot, Michel Roux, Stefan Bauer, Rolklaver, Marie-Angélique, DAVID ILIFF, Jean-Christophe BENOIST, GIRAUD Patrick, Ludovic Péron, Mbzt