Aokigahara, japonský les samovrahov: Perfektné miesto pre smrť, kam vyrážajú aj turisti

Miestni žijúci v okolí lesa tvrdia, že do neho mieria len tri druhy ľudí - tí, ktorí sa chcú pokochať pohľadom na posvätnú horu Fudži, tí, ktorí tu chcú dobrovoľne ukončiť svoj život, a potom blázniví zvedavci, ktorí tak trochu dúfajú v to, že pri svojich potulkách lesom narazia na niekoho z druhej skupiny. Aokigahara sa tak napriek svojej povesti stáva turistickým cieľom.

"Popularitu" lesa odštartovala zrejme kniha

Kedy  sa tento les s rozlohou približne tridsaťpäť štvorcových kilometrov stal pútnickým miestom tých, čo už nechcú žiť, miestni nevedia. Tá najznámejšia teória však hovorí, že sa z lesa stalo "perfektné miesto pre smrť" po roku 1960, kedy vyšiel román od spisovateľa Seiko Matsumoto, v ktorom odchádzajú hlavní hrdinovia zomrieť práve do tohto lesa. Po jeho zverejnení sa potom vraj strhla vlna novodobej "Wertherománie".

Les Aokigahara má atmosféru – je až neuveriteľne hustý, stromy tu rastú veľmi blízko pri sebe. Na zem tak dopadá len minimum lúčov svetla. Večné prítmie a vlhko je príjemné najrôznejším machom, už menej ale živočíchom. Tých tu žije minimum, Aokigahara je tak až neuveriteľne tiché miesto.

Čierne prvenstvo drží most Golden Gate

Most Golden Gate v San Franciscu je ikonou Spojených štátov a tiež najvyhľadávanejším miestom pre samovraždy na svete. Pretože tu nie sú žiadne zábrany, odhaduje sa, že tu za dobu, čo tu stojí, ukončilo život skokom do sedemdesiat metrovej hĺbky asi 1200 až 1500 ľudí. Čísla ale nie sú presné, lebo nie každého nešťastníka vody vydajú. Mimochodom, na moste Golden Gate dokonca existujú špeciálne telefóny, ktoré ponúkajú expresné spojenie s psychológom.

Miestna vulkanická pôda navyše obsahuje nezanedbateľné množstvo magnetických prvkov – preto tu šalejú kompasy a je naozaj veľmi ľahké sa tu stratiť. A aj to podporuje povesť mýtického lesa, ktorý má inú tajomnú atmosféru.
 

Posledné miesto pre stovky ľudí ročne

Odhaduje sa, že každý rok vyráža do lesa Aokigahara zomrieť niekoľko stoviek ľudí – a približne stovka svoj čin dokončí. Najčernejší bol v tomto smere rok 2004, kedy bolo nájdených 108 tiel, v roku 2011 ich potom bolo o rovnú polovicu menej. Mimochodom – pre Japonsko platí, že ide o krajinu s najvyšším počtom samovrážd medzi rozvinutými krajinami – čiastočne aj preto, že tu samovražda nie je chápaná ako spoločenské stigma, ale v japonskej kultúre a histórii má naopak svoje miesto.

Japonské úrady sa však s týmto fenoménom snažia bojovať. U hlavných ciest, ktoré vedú do lesa, nechali inštalovať bezpečnostné kamery, po oficiálnych chodníkoch pravidelne prechádzajú hliadky a les je doslova prešpikovaný ceduľami s nápismi. „Spomeňte si na svoje deti a na svoju rodinu", prípadne „Život je drahocenný dar, ktorý vám dali vaši rodičia" –to je len stručný prehľad niektorých z nich.

Najviac „živo" je v lese v marci

Okrem toho sú na nich aj telefónne čísla - či už na psychologické poradne, ktoré sa špecializujú práve na ľudí v núdzi, alebo na poradne, ktoré pomáhajú s dlhmi. Pretože práve veľké zadlženie je jedným z hlavných dôvodov, prečo ľudia do tohto lesa odchádzajú zomrieť. Mimochodom, absolútne najviac samovrahov sem vraj mieri na konci marca, kedy v Japonsku končí fiškálny rok.

To sa miestni strážcovia, ktorí skrúšené postavy prehovárajú, nezastavia. Aj tak je ale množstvo opustených a odstavených áut a stanov ,v ktorých nikoho nenájdu, výrazne vyššia ako v inej časti roka.

Od roku 1970 potom v oblasti pôsobia špeciálne dobrovoľnícke hliadky, ktoré pravidelne vyrážajú do lesa s trochu morbídnym cieľom –nájsť tela a tie potom dôstojne pochovať. Pravidelných ciest do srdca lesa sa zúčastňujú miestni policajti, dobrovoľní hasiči a čas od času aj novinári. V samotnom lese potom preskúmané terény značia farebnými páskami. Mimo to sa v lese pravidelne konajú budhistické obrady, ktoré majú priniesť zomrelým pokoj.

Okrem turistov, ktorí k bizarnému miestu v posledných rokoch dorážajú čoraz častejšie, sa ale bohužiaľ rozmáha aj ďalší fenomén – do lesa čoraz častejšie vyrážajú aj ľudia, ktorých snahou a cieľom je nájdené mŕtve telá obrať o cennosti.

Les Aokigahara je skrátka fenomén – a to v najrôznejších zmysloch slova. A ak vás zaujíma viac, potom sa určite pozrite na dvadsaťjedenminútový dokument, ktorý je voľne k zhliadnutiu na portáli Youtube.com alebo do podrobného článku na tematickom portáli Cestovinky.cz - stačí do hľadáčika zadať Aokigahara. Len pozor na to, že to nie je pozitívne pozeranie.

Autor: Lucie Štěrbová & ESO travel

 

 

Zdieľať článok na Facebooku