NA CESTÁCH Transsibírskou magistrálou

13.08.2010 |   |    | 

RUSKO/ video - Predstava, stráviť takmer polovicu dovolenky vo vlaku, nie je pre väčšinu ľudí veľmi lákavá. Pre mnohých obyvateľov obrovského Ruska to naopak nie je nič nezvyčajné...



My s kamarátkou sme si pre našu dovolenku zvolili trochu netradičnú destináciu. Leto sme sa rozhodli stráviť na Sibíri, v 8000 km vzdialenom Jakutsku. 6000 km (z Moskvy do Jakutska) – to je 6 hodín v lietadle, ale takmer 6 dní vo vlaku. Tak sa začala dlhočizná cesta naprieč celou Sibírou

 

Transsibírska magistrála je najdlhšia nepretržitá železničná trať sveta a hlavná dopravná tepna Ruska. Má dĺžku 9 288 km z Moskvy do Vladivostoku. Na tejto trati prechádza vlak uprostred tajgy pri 1777. kilometri hranicu medzi Európou a Áziou. Pretína prevažne tundru, tajgu a stepné oblasti. Popri magistrále je 89 miest, medzi inými Moskva, Jekaterinburg, Omsk, Novosibirsk, Krasnojarsk, Irkutsk, Vladivostok. Trať navyše pretína 16 veľkých riek: Volgu, Vjatku, Kamu, Tobol, Irtyš, Ob, Tom, Čulym, Jenissej, Oku, Selengu, Seju, Bureju, Amur, Chor a Ussuri.

Cesta celou Transsibírskou magistrálou z Moskvy do Vladivostoku trvá viac ako jeden týždeň. My sme cestovali len päť a pol dňa. Vyrazili sme z Moskvy, pri meste Tajšet sme sa odpojili z Transsibírskej na Bajkalsko-amurskú magistrálu a pokračovali sme až do mladého mesta Nerjungri v Jakutskej republike. Mohli sme cestovať v kupé pre štyroch pasažierov, alebo „plackartou“ – vo vagóne spolu s ďalšími 50 cestujúcimi. Tento spôsob je samozrejme lacnejší aj zaujímavejší, preto sme si ho zvolili. Počas cesty síce nemáte takmer žiadne súkromie, ale môžete komunikovať a spoznávať rôznych zaujímavých ľudí.

Počas takmer 7000 km cesty sme stáli na 101 staniciach. Na niektorých len krátko, na iných 10 minút, alebo až pol hodiny. Vtedy cestujúci vychádzajú von z vlaku rozhýbať kosti a väčšinou aj pofajčiť. Pre množstvo predavačov tlačiacich sa okolo dvier vagónov a ponúkajúcich najrôznejší tovar sme skoro ani nemohli vystúpiť. Nepredáva sa len jedlo a pitie (najčastejšie sú to domáce pirôžky plnené zemiakmi a kapustou, alebo údené ryby s pivom), ale aj poháre a hračky, dokonca vázy a lustre…

V čase letných mesiacov ponúkajú aj doma vypestované ovocie a zeleninu. Aj počas cesty chodili predavači cez všetky vagóny a ponúkali knihy, časopisy, zapaľovače, šále, ponožky, hračky, sladkosti a rôzne polotovary. My sme sa stravovali prevažne instantnými polievkami – „kypitok“ (vriaca voda) je zabezpečený samovarom v každom vagóne.

S hygienou to bolo trochu horšie. Cestovali sme v lete počas najväčších horúčav (ale áno, aj na Sibíri býva leto), preto bolo vo vlaku veľmi teplo a dusno. Navyše len máloktoré okno sa dalo otvoriť. Mali sme však šťastie. Asi v polovici cesty sprievodkyňa namontovala na umývadlo vo WC sprchu a za 50 rubľov sme ju mohli použiť. Ináč sme si museli vystačiť len s „hrnčekovým umývaním“. Každý vagón má dvoje toalety  s umývadlom, zrkadlom, dierou v podlahe (aby odtekala voda, keď sa cestujúci umývajú) a stúpačkovým záchodom. Na misu sa nesadá, ale stúpa. Toto riešenie je možno trochu zastaralé, ale na druhej strane oveľa hygienickejšie.

Aj spanie vo vlaku bolo zaujímavé. Lôžka sú horné a dolné. Ak meriate okolo 180 cm musíte spať so skrčenými nohami. Ináč sa nečudujte, že vás ostatní obchádzajú veľkým oblúkom – nohy vám budú trčať až na druhú stranu uličky. Ruský štýl je dlho do noci „žiť“ a cez deň spať. Navyše, z Moskvy do Jakutska je 6-hodinový posun, takže počas cesty nikdy presne neviete, koľko je hodín na mieste, kde sa práve nachádzate. Takže spánok, bdenie a polihovanie sa vo vlaku nerovnomerne mieša.

Väčšinu cesty sme strávili nalepené na okne a nadchýnali sme sa krásou a rozmanitosťou okolitej prírody. Nápadne pripomínala ruské rozprávky. Videli sme niekoľko romantických východov a západov slnka. Občas nejaká dedinka, z času na čas mesto, no väčšinou samé pláne posiate fialovými kobercami „ivan-čaju“, brezové háje a nekonečná tajga. Okolo Bajkalu sa kopce nečakane zdvihli až do trojtisícových výšok. Istotne by bolo zaujímavé cestovať Transsibírskou magistrálou aj v zime, keď je všetko pod snehom, alebo na jeseň okolo zlatožltých briez. Ruská príroda je krásna v každom ročnom období a za každého počasia....

 

Zdroj/autor: anna sabuchová
Foto: eva krajčovičová

 

Prežili ste aj vy niečo podobné? Napíšte nám Radi zverejníme vaše zážitky, pocity, postrehy, rady či sťažnosti aj s fotografiami z vašich ciest po svete.

 

VIDEO Transsibírskou magistrálou 2/4



Zdielať článok na Facebooku

Hodnotenie článku:
3.5/5 (4 hlasov)

Piatok, 31. október. 2014. Meniny má Aurélia.

Najnovšie príspevky

Foto dňa