100 DIVOV Spojených štátov (1)
SPOJENÉ ŠTÁTY/ video - Rozľahlá, rôznorodá krajina skrýva množstvo prírodných, ľudských a technických divov, za ktorými sa oplatí cestovať stovky kilometrov...
Aljašská diaľnica
Málo známym faktom je, že za druhej svetovej vojny, v lete 1942, Japonci obsadili časť územia Spojených štátov. Boli to dva ostrovy na západe súostrovia Aleuty, ktorý vybieha od juhozápadného cípu Aljašky a tiahne sa ďaleko od Tichého oceána. Spojené štáty tomu vtedy nedokázali zabrániť, no zato sa veľmi poponáhľali skrátiť a zdokonaliť zásobovacie cesty do oblasti. Výsledkom ich úsilia bolo, že v rekordnom čase ôsmich mesiacov vznikla 2 450 kilometrov dlhá diaľnica z Dawson Creeku v západnej Kanade do mesta Fairbanks na strednej Aljaške. Vojenský účel tejto stavby je dodnes zrejmý už len z toho, ako nekompromisne pretína divokú krajinu, ale o to väčšej obľube sa stále teší u turistov.
Národný park Denali
Na najvyššom severe je Severná Amerika najvyššia. Vrcholom Mount McKinley dosahujú Aljašské vrchy v rovnomennom štáte USA 6 198 metrov, čím tento kontinent o takmer poldruha tisíc metrov prekonáva najvyšší bod Európy Mont Blanc. Už v roku 1917 americké úrady zriadili na území obklopujúcom tohto obra ochranné pásmo s rozlohou 19 tisíc štvorcových kilometrov a roku 1980 ho premenovali podľa indiánskeho názvu hory na Národný park Denali. V najvyšších miestach je park silne zľadovatený, ale jeho nižšie polohy oplývajú veľmi bohatou faunou a flórou. Dlhé, husto zalesnené predhoria masívu oživujú medvede čierne a hnedé (grizly), soby karibu, ovce horské a množstvo menších cicavcov.
Národný park Olympic Mountains
Keď sa oblaky z Tichého oceánu tlačia do vnútrozemia, narážajú na 2 428 metrov vysoké pohorie Olympic Mountains, ktoré ich ženie dohora a núti vypršať sa. Preto je na krajnom severozápade najseverozápadnejšieho amerického štátu Washington veľmi vlhko. 3 700 štvorcových kilometrov horského masívu vyhlásili roku 1938 za chránené územie: sú to zvyšky nedotknutých dažďových pralesov mierneho pásma a čarovne zľadovatené vysokohorské partie s bohatým rastlinstvom, predovšetkým jedľovcom Tsuga mertensiana, jedľou obrovskou, smrekom sitkanským, douglaskou tisolistou a širokolistým javorom. Žije tu vyše päťdesiat druhov cicavcov, jelene wapiti západné, pumy, medvede baribaly a svište olympské. Ich ochrana sa sprísnila roku 1981, po zápise tohto územia do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Ľadovec Mendenhall, Juneau
Vláda štátu Aljaška chcela mať svoje sídlo čo najďalej na juhu. Stred štátu, nehovoriac už o pobreží Severného ľadového oceánu, je totiž podstatne nehostinnejší. Ale najpríjemnejšie podnebie nemá ani Juneau, mesto pri tichomorskom pobreží obklopené skalnatými ostrovmi. V zime je tam veľmi chladno, o čom svedčia aj ľadovcové jazyky, ktoré zo zasnežených Pobrežných vrchov vybiehajú ďaleko do krajiny. K nim patrí aj ľadovec Mendenhall. Jeho studený dych vanie hlboko do dolín a beloba vinúceho sa pásu malebne kontrastuje so šeďou okolitých skalnatých úbočí.
Cape Alva
Je tu dosť tesno. Iba niekoľko kilometrov od mysu Mendocino po kalifornskom meste Eureka v štáte Washington pod úbočiami Olympijských vrchov leží mys Alava, jeden z najzápadnejších bodov USA (samozrejme, mimo Aljašky). Akoby pre istotu vyvrhol do mora ešte zopár skál, ktoré za odlivu splývajú s pevninou, a vtedy sú dozaista ony najzápadnejším výbežkom. A sú aj malebné. Vŕšok najväčšej zo skál pokrýva skupina stromov, ktoré sa len s námahou držia na tomto veternom mieste, piknikovať sa tu odporúča len po stupeň štyri Beaufortovej stupnice.
Pictured Rocks
V americkom štáte Michigan, nie však na Michiganskom, ale na Hornom jazere – presnejšie na jeho juhovýchodnej strane, sa nad hladinou týči skalný zráz, ktorý akoby namaľoval geniálny umelec. Tektonické sily ho vyzdvihli z jazera, a tak jeho vody teraz oplachujú len červenkasté strmé úbočia. Zreteľne sa črtá vrstevnatá štruktúra tohto skalnatého útvaru. Jazerná voda vymyla popod niektoré jeho výbežky otvory, cez ktoré vidieť doďaleka. Najvýstižnejší preklad názvu Pictured Rocks by bol asi Malebné kamene. Príroda tu zo svojej palety pridala aj zelenú vo forme lesa na temene skaly.
Mackinacký most
Hodil by sa nejaký rekord, ale v tomto prípade to nevyšlo. Most, ktorým americkí inžinieri roku 1957 spojili brehy Mackinackej úžiny medzi Michiganským a Huronským jazerom, je zavesená konštrukcia. Rozpätie pilierov 1 158 metrov nedosiahlo rekordnú hodnotu, neprekročila ju ani jeho celková dĺžka, pretože za 7,1 kilometrov dlhým mostom cez Oaklandský záliv v San Franciscu, vybudovaným už roku 1936.
Flóra a fauna Yellowstonského národného parku
Od roku 1872 lesníci a ochranári dbajú, aby návštevníci Yellowstonského parku južne od Great Falls v Skalnatých vrchoch zaobchádzali s týmto skvostom prírody čo najšetrnejšie. Je nielen vzrušujúcou geologickou formáciou, ale aj biosférickou rezerváciou. Za dlhé roky ochrany tu vznikol unikátny raj flóry a fauny, a tak je prirodzené, že ho UNESCO roku 1978 zaradilo do svojho zoznamu svetového dedičstva. Najstarší národný park sveta, na osemdesiat percent zalesnený, je domovom vyše tisícky druhov rastlín. Pomedzi ne sa ešte túla zo 200 medveďov grizly, stretnúť tu možno aj jelene, bizóny, ovce hruborohé, pumy či snežné kozy.
Gejzíry yellowstonského národného parku
Podzemie Skalnatých vrchov a amerického štátu Idaho, Wyoming a Montana je nepokojné. Tri razy v novších geologických dejinách Zeme – pred dvoma miliónmi rokov, pred vyše miliónom rokov a napokon pred 630 tisícmi rokov, mohutné sopečné erupcie od základu zmenili túto oblasť a sformovali úžasnú krajinu, ktorá už roku 1872 presvedčila zodpovedných činiteľov o nevyhnutnosti chrániť ju pred ničivými zásahmi človeka. Na ploche takmer 9 tisíc kilometrov štvorcových pri rieke Yellowstone takto vznikol najstarší a najslávnejší národný park sveta, kde dymí množstvo fumarolov a z 250 gejzírov vystrekujú fontány vody.
Redwoodsky národný park
Sekvoje vždy zelené alebo mamutie stromy, boli v minulosti na severe Ameriky veľmi rozšírené, no teraz ich treba zachraňovať prísnou ochranou. Jej objektom je najmä osemdesiatkilometrov dlhý a asi desaťkilometrov široký les redwoodov v severovýchodnej Kalifornii, severne od San Francisca. Roku 1968 sa s týmto zámerom združili tri národné parky, v ktorých rastie 865 druhov rastlín, žije 75 druhov cicavcov a šteboce 398 druhov vtákov. Okrem obrovských stromov s výškou až 110 metrov, sú na ochranu odkázané predovšetkým ohrozené živočíchy ako líšky sivé, vydry, skunky smradľavé, pumy či pelikány hnedé, sokoly šťahovavé a alky. UNESCO podporilo tieto ochranné opatrenia vyhlásením tohto lesného regiónu za súčasť svetového dedičstva (1980).
Zdroj/autor: ikar, 1000divovsveta, drom
VIDEO Aljašská diaľnica
Najnovšie príspevky
Foto dňa
