Prejsť sa po Mesiaci a vidieť chodiace sochy? V Južnej Amerike pokojne áno

V Ekvádore, Peru a Chile sa dá ľahko zabaviť, či už ste dobrodruhovia túžiaci priviezť si z ciest čo najviac netradičných zážitkov, alebo milovníci opaľovania na pláži. Potomkovia Indiánov tu žijú v spojení dvoch rôznych svetov.

Monumentálne katedrály vybudované kolonizátormi tu stoja vedľa obrovských kameňov, neobvykle tvarovaných skál a vodných gejzírov, ktoré miestni obyvatelia mali v úcte ako božské úkazy. Jedno také miesto v Chile zvané El Tatio parí k najväčším a najvyššie položeným poliam geotermálnych prameňov na svete. Miestne gejzíry vyzerajú najlepšie v prítmí chladných ranných hodín, ale i po zvyšok dňa ide o úžasný pohľad. Stĺpy pary stúpajú desiatky metrov do vzduchu, kvapky sa rozlietavajú do všetkých strán a vo svite slnka vytvárajú svetelnú show.

Krivda, žiaľ a samota

Tieto emócie podľa autora Maria Irarrázabala jeho železo-cementová socha znázorňuje. Týči sa do výšky 11 metrov a nájdeme ju v chilskej púšti Atacama neďaleko mesta Antofagasta. „Mano del Desierto“, ako sa ruke hovorí, bola vytvorená v roku 1992 a od začiatku púta pozornosť turistov.

Malý krok pre turistu, ale veľký skok pre ľudstvo

V  púšti Atacama nájdeme miesto zvané Moon Valley. Názov úplne zodpovedá tomu, čo tu nájdeme. Krajina vyzerá naozaj ako na Mesiaci, len slávna Armstrongova americká vlajka chýba. Američanov však stretnúť môžeme, a to priamo zamestnancov NASA. Práve pre podobnosť prírodných podmienok s Mesiacom tu testujú rôzne prístroje určené pre použitie vo vesmíre.

Chile tiež predstavuje ideálny východiskový bod pre výlet na tajomstvami opradené Veľkonočné ostrovy. Tunajšie obrovské sochy, ktoré domorodci premiestňovali do neuveriteľných vzdialeností, by ste si pri putovaní po Južnej Amerike rozhodne nemali nechať ujsť. Kto však preferuje skôr tradičnú plážovú formu dovolenky, má pre naplnenie svojich predstáv na pobreží mnoho príležitostí.

Zem, ktorá horami a zlatom oplýva

Ani v Peru nie je jednoduché vybrať si medzi toľkými lákadlami. Iste sa vyplatí pozrieť sa k pomníku pod Huascaránom, kde v roku 1970 zahynuli pod lavínou členovia československej výpravy. Pochmúrnu náladu si potom turista napraví pri pozorovaní prírodných krás v oblasti Isla Incahuasi, či už ide o planinu posiatu sopečnými horninami, alebo miesto plné obrovských kaktusov.

O kultúrnom, ale i materiálnom bohatstve Indiánov sa môžeme presvedčiť v múzeu zlata v hlavnom meste bolívijského departmentu La Paz. Ale pozor, je dobre strážené.

Pred výstupom na sopku sa radšej pomodlite

Ekvádor neponúka toľko svetovo preslávených prírodných zaujímavostí ako napríklad Chile, o to viac tu však panuje atmosféra dávnych dôb, kedy Inkovia nepoznali turistický ruch, pracovali na svojich poliach, vyrábali tradičné šperky len sami pre seba na ozdobu a turistický ruch pre nich predstavoval úplne neznámy pojem. Zaujímavý ráz však vytvára tiež kultúra, ktorú sem priviezli španielski kolonizátori. Vyznačuje sa predovšetkým vysokým počtom kostolov a katedrál. V metropole Quito ich možno nájsť naozaj požehnané množstvo.

Nad Quitom sa týčia dva vrcholy impozantnej sopky Pichincha. Môžete na ňu vyliezť pod dohľadom horského vodcu a vychutnať si výhľad na „kláštor Ameriky“, ako sa mestu pre veľké množstvo cirkevných stavieb hovorí.

V našich končinách sa množia reštaurácie ponúkajúce tradičné pokrmy amerických Indiánov. Na tanier v nich väčšinou dostanete smotanou poliatu tortillu zo supermarketu plnenú mrazenou zeleninou a mäsom z klietkových kurčiat. Naproti tomu jesť tradične pripravovanú kukuričnú placku s čerstvými miestnymi ingredienciami predstavuje zážitok úplne inej úrovne.

A vychutnať si túto dobrotu v prostredí ulíc plných typických juhoamerických stavieb, to zážitok ešte násobí. Poznávanie západnej časti Južnej Ameriky je tak ešte príjemnejšie. Táto časť sveta však samozrejme ponúka úžasné zážitky i bez jedla.

Autor: Lucie Šterbová