Všetko, čo musíte vedieť o Japonsku. Kimono, origami, sumo!

Ak túžite objavovať Japonsko na vlastnej koži, vydajte sa tam na jar. Vtedy totiž v Japonsku kvitnú prvé sakury. Každý rok na prelome marca a apríla tu vypukne dokonalé šialenstvo s názvom Hanami.

Happening spočíva v posedení s priateľmi pod rozkvitnutou sakurou - obdoba nášho prvého mája je v Japonsku masová, a tak sa obsypané sakury „obsypávajú“ Japoncami, ktorí túžia po jari. Sakura je ázijský druh čerešne a v japonskej kultúre má nezastupiteľnú úlohu - Hanami sa konajú už od 3. storočia!

Láska k prírode vôbec je japonskou špecialitou a je zrejme dôsledkom tunajšieho tradičného náboženstva - šintoizmu. Šintoizmus hlása uctievanie prírody, ktorá je božstvom sama osebe. Napríklad hora Fuji, vysoká sopka so zasneženým vrcholkom, ktorá sa týči neďaleko Tokia, je božstvom a výstup na ňu sa chápe ako obrad. V tomto kontexte musíme chápať i slávne japonské záhrady, ktorých súčasťou sú bonsaje.

Umenie miniaturizácie stromov a ich pestovanie v miskách je pôvodne čínsky zvyk, ktorý však v dávnej minulosti zdokonalili práve Japonci a postupne sa v ňom stali majstrami. Pestovať bonsaje možno i u nás, ide však o veľmi náročnú a dlhodobú činnosť. O niečo jednoduchšie je pripraviť si japonské suši, ideálne z ryže nikiši, omáčky sušinoko a morskej riasy nori. Náplň ryžových valčekov je rôzna - od údeného lososa po avokádo.

Ďalších 6 fotografií v galérii

Ak je niekto, kto si tieto dobroty pri večierkoch určite nevychutná, tak sú to gejše. Gejša, symbol dokonalosti a krásy, na večierkoch totiž jesť nesmie a celý jej život sa riadi mnohými ďalšími pravidlami. Túto exotickú „súčasť“ japonskej kultúry môžete vidieť len v luxusnej spoločnosti - za spoločnosť gejše sa platia stotisíce dolárov. Gejša však nie je prostitútka, je skôr umelkyňa, ktorá v spoločnosti tancuje alebo spieva.

Kimono, ktoré gejše nosia, je z pravého hodvábu, je veľmi drahé a považuje sa za umelecké dielo. Kimoná sa vyrábajú v jednej veľkosti a nepotrebná dĺžka sa skladá pod pás vzadu, takže na obliekanie musí mať gejša pomocníkov. Hodváb sa pôvodne začal vyrábať v Číne, v Japonsku však dodnes nájdeme horské dedinky, ktoré sa odpradávna zaoberajú pestovaním priadky morušovej.

Ide o dedinky Širakawa-gó a Gokajama, ktoré okrem vysokých hôr chráni i UNESCO. Práve tu nájdete tradičnú ľudovú architektúru Japonska - domy s veľmi šikmou strechou. Sneh z nej ľahko padal a v podkroví zároveň vznikol ideálny priestor pre pestovanie hodvábu.

Ďalších 6 fotografií v galérii

Z hodvábu sa vyrába i oblečenie zápasníkov sumo. Tí nosia brušný pás, vzadu zaviazaný do uzla a podobne ako gejše i oni nosia špeciálny účes. Turnajov sumo sa v priebehu celého roka koná len šesť a lístky sa preto zháňajú veľmi ťažko.

O nič jednoduchšie nie je zohnať vstupenky na tradičné japonské divadlo Nó. Pochádza zo 14. storočia a pomocou tanca, spevu a štylizovaného pohybu vyjadruje básnické vízie. Hrať smú len muži v maskách a jedinou kulisou je maľovaná borovica. Zato v modernejšom japonskom umení - v komiksoch manga sa medze takmer nekladú. V jednotnom štýle veľkých očí a prapodivných účesov vznikajú čiernobiele komiksy, ktoré sa čítajú sprava doľava a tvoria vraj 40 percent všetkých tlačených publikácií v Japonsku.

Z nich si potom môžete poskladať trebárs tradičné origami, umenie skladania z papiera, pochádzajúce z 9. storočia. Pôvodne slúžilo k náboženským obradom, potom sa však rozšírilo a stalo sa uznávaným umením. Podobný rozmach v posledných rokoch zažívajú lampióny šťastia, pôvodom z Japonska a Číny. V 1. storočí nášho letopočtu sa však lampióny využívali pre signalizáciu blížiaceho sa nebezpečenstva.

Ďalších 6 fotografií v galérii

Rovnako ako ostatné japonské tradície i vypúšťanie lampiónov má veľmi silný symbolický podtext. Tieto princípy odpradávna dodržuje väčšina japonských chrámov a svätýň aj v architektonických prvkoch. Jedným z nich je napríklad brána Torii pri Itsukušimskej svätyni zo 6. storočia. Jasnočervená brána stojí uprostred mora a len tí návštevníci, ktorí preplávali bránou, smeli vstúpiť na pôdu ostrova so svätyňou.

Zdroj/autor: Viola Kratochvílová, ESO travel, reklamný článok, drom