Terakotová armáda: Dozviete sa o ôsmom dive sveta viac v Prahe, či v Číne?

Dnes sa bohužiaľ už nevie identita farmárov, no pomohli učiniť jeden z najväčších archeologických objavov 20. storočia. Terakotová armáda, často prezývaná aj ako ôsmy div sveta, pozostáva takmer z 8 000 hlinených bojovníkov v nadživotnej veľkosti, pričom najfascinujúcejší fakt je, že každý tento vojak je unikátny. Či už ide o výraz tváre, tvar účesu, alebo výstroj. Nenájdete tak medzi nimi dvoch rovnakých. Aj pre tento fakt si ľudia niekedy mysleli, že sú buď kópiou reálnych vojakov, alebo trochu naivne, že samotní vojaci boli zajatí v hlinených odliatkoch. Samozrejme je to skôr detská predstava, no ešte pár desiatok rokov pred prvým cisárom to mohlo byť tak. V tej dobe sa totižto spolu s mŕtvym panovníkom pochovávalo aj jeho najbližšie okolie. Verilo sa totižto, že panovník bude potrebovať po smrti rovnaké zabezpečenie ako za života. To sa stalo aj v prípade prvého cisára z dynastie Qin, keď s ním bolo pochovaných okolo päťsto ľudí, no nemohol si to dovoliť s armádou, pretože tá práve vyšla víťazne z obdobia bojujúcich štátov, ktoré ukončil Š´-chuang-ti ako víťaz a zjednotiteľ Číny.

Odhaduje sa, že na vytvorenie tejto armády bolo na plno zamestnaných okolo sedemsto tisíc ľudí, ktorí pracovali nepretržite takmer štyridsať rokov, pričom celú hrobku nestihli ani dokončiť, pretože o rok neskôr, pri povstaní proti dynastii, vtrhol rozzúrení dav do hrobky a ničil hlinených vojakov a pálil drevené stropy, ktoré padali na hlinenú armádu. A tu sa dostávame do dnešného dna, v ktorom je veľmi veľa členov Terakotovej armády poskladaných, no omnoho viac z nich je rozbitých na malé kúsočky. Tie sa pomaly skladajú dokopy, no poskladať jedného vojaka trvá tímu vedcov približne tri mesiace.

Výsledky ich práce môžete vidieť v obrovskom múzeu, ktoré je venované Terakotovej armáde a cisárovi Š´-chuang-ti. Ten je pochovaný neďaleko od múzea, avšak zatiaľ do jeho hrobky nikto nevstúpil pre obavy, že by sa zničili artefakty. Tie by sa mohli znehodnotiť pri kontakte so vzduchom a miestnymi podmienkami. A tak aj napriek enormnému bohatstvu vo vnútri hrobky je vchod stále zapečatený. Podobne je to aj so samotnými vojakmi. Časť ktorá sa odkryla podlieha postupnej deštrukcii a aj preto je stále veľká časť vojakov pochovaná stále pod zemou, aby sa tento poklad zachoval aj pre neskoršie generácie.

Do samotného múzea je veľmi jednoduchý prístup zo Si-anu, pričom cesta autobusom trvá približne hodinu. Po príchode na vás odvšadiaľ vyskočia predavači suvenírov a občerstvenia. Tých sa nezbavíte až kým neprídete k prvej bráne s lístkami. Vstupné sa tu určuje podľa sezóny, a ak ste študent máte nárok aj na zľavu (väčšina Číny má síce študentské zľavy, ale iba do 24 rokov). My sme tu mimo sezóny, a tak platíme za vstupné 60 juanov, čo je približne 8 eur. Po kontrole musíme prejsť obrovský park smerom k samotnému múzeu. Číňania radi stavajú múzeá s parkmi, aby sa v nich mohli ľudia rozptýliť, alebo aby jednoducho mohli zväčšiť rozlohu objektu. Pred vami je už len druhá kontrola, kde sú policajti v nepriestrelných vestách s obrovskými helmami na hlave. Ak všetko prebehne v poriadku, tak ste v areáli múzea a už vás nečakajú žiadne ďalšie bezpečnostné opatrenia. Môžete si vybrať kam sa rozhodnete ísť, pretože na výber máte tri archeologické jamy, múzeum venované ospevovaniu múzea, kino, konferenčnú miestnosť a samozrejme obrovskú halu na suveníry.

Väčšina ľudí, a my tiež, volíme na začiatok najväčšiu jamu v ktorej sa nachádza pechota o počte približne 6000 mužov, no v skutočnosti môžete vpredu vidieť len niekoľko stoviek vojakov. Je tu však najviac ľudí, a aj napriek tomu, že sme mimo sezóny, musíme čakať v rade na fotku. V ďalších dvoch jamách je potom jazdectvo s konskými povozmi a velenie armády. Veľa vojakov tu však pokope nenájdete a skôr sa pozeráte na nánosy pôdy, ktoré ešte neboli odkryté. Ruiny vojakov sú tu pohádzané po vykopávkach. No v budove v ktorej sú konské povozy môžete vidieť za sklom  pyšného generála, alebo kľačiaceho lukostrelca. Trochu sme sklamaní, že tu je viac ľudí v predajni suvenírov než terakotových bojovníkov.

V ďalšej budove je výborné kino, ktoré po anglicky rozpráva príbeh vzniku armády a konečne sa môžete niečo aj skutočne dozvedieť o histórii. V tom vidíme najväčší problém múzea, pretože v popisoch pri suveníroch je len veľmi málo informácií a tie informácie sa väčšinou týkajú len veľkosti, váhy a farby. Žiadny príbeh a veľmi málo čo by vypovedalo o význame tejto armády, alebo o cisárovi. No za to tu je celá jedna budova venovaná práve tomuto múzeu. Môžete si prečítať o význame múzea, o tom, ako ho otvárali členovia strany, o tom aké ocenenia dostalo od vlád po celom svete. Samozrejme tu nechýbajú údaje o jeho veľkosti, význame a unikátnosti. A tak máte pocit, že celé toto múzeum existuje len preto, aby tu bolo múzeum, no veľa sa v ňom o Terakotovej armáde, či o prvom čínskom cisárovi nedozviete.

Možno sa však dozviete viac na aktuálnej výstave o Terakotovej armáde a cisárovi Š´-chuang-ti v Prahe. Tá potrvá až do februára, a tak sa paradoxne možno naučíte viac o ôsmom dive sveta v Čechách, než v domovskej Číne. Uvidíte tam síce málo originálov, ale určite to je výborná ochutnávka pred návštevou Číny.

Autor: Genie