Slávne schody umelca Selaróna

Bláznivé schody

Oficiálny názov „Escadaria Selaron“ pomenúva schodište zložené z 250 schodov, ktoré sú pokryté viac než 2 tisíc dlaždicami zo 60-tich krajín. Na týchto schodoch budete obklopení obrázkami usmievajúcich sa celebrít, rozprávkových postavičiek, červených siluet tanečníkov tanga. Nájdete tu zajačika Playboy vedľa princeznej Diany či Mony Lisy, taktiež mapu Londýna.

Začiatkom tohto roka však Rio de Janeiro prišlo o svojho umelca. Selarón budoval tieto schody viac než 20 rokov, tvrdil, že sa jeho práca na nich skončí až dňom jeho smrti, čo sa nakoniec naplnilo. Tento svojrázny umelec sa narodil v roku 1947 v Chile. V sedemnástich odišiel z domu. Jeho životný príbeh plný nespútaných emócií sa náramne podobá životom slávnych umelcov, ako bol napríklad Vincent van Gogh. Ibaže Selarón sa stal slávnym už za svojho života. Cestoval po všetkých kontinentoch, pretĺkal sa ako chudobný maliar. Keď prišiel v roku 1983 do Rio de Janeira, okamžite si to tu zamiloval, vraj niet krajšieho miesta na Zemi.

Ďalších 6 fotografií v galérii

Ako to všetko začalo?

Slávne schody vedú z ulice Rua Joaquim Silva, spájajú štvrte Lapa a Santa Teresa. Selarón sa usadil v uličkách pod Santa Teresou, avšak táto štvrť mala zlú povesť, preto sa jeho zákazníci báli navštíviť jeho ateliér. Umelec sa rozhodol, že zveľadí svoje okolie. V roku 1990 položil na svoje schody prvú dlaždičku. Začínal s dlaždicami, ktoré našiel v starých zrúcaných artdecových domoch v Riu. Občas pridal úlomky zrkadiel či maľovanú dlaždičku z Európy, ktorú zohnal v bazári. Najskôr sa snažil schody ladiť do farieb brazílskej vlajky, na počesť víťazstva brazílskych futbalistov v majstrovstvách sveta začal okolo schodov pridávať červené dlaždice. Schody sa stali pre neho všetkým, úplne svojmu snu podľahol.

O farbách, peniazoch a popularite

Všetky peniaze zarobené z predaja svojich zvláštnych hnedo-červených obrazov venoval na nákup nových dlaždičiek. Schody sa stali populárnymi asi po desiatich rokoch, keď na nich natočil svoj klip Snoop Dogg či írska kapela U2. V roku 2005 Selarónovi udelila mestská rada v Riu čestné občianstvo. Umelec to okomentoval slovami, že mu dali nejaký papier, ale nikdy mu nevenovali jedinú dlaždicu či vrece cementu.

Ďalších 6 fotografií v galérii

Jeho susedia sa snažili pomôcť ako mohli, ľudia začali prispievať, posielať mu dlaždice z celého sveta alebo ich priniesli v rámci návštevy Ria. Mnohým ľuďom selarónovo dielo pripomína tvorbu slávneho katalánskeho architekta Gaudího. Selarón síce Gaudího obdivuje, ale nepáči sa mu, že Gaudí používa veľa bielej farby. Ak Selarón práve nepridával na schody ďalšie dlaždice, maľoval svoje obrázky či pohľadnice. Vraj ich nakreslil už viac než 25 tisíc kusov. Na všetkých sa objavuje ten istý motív - tehotná mladá černoška alebo on sám. Prečo práve táto téma? To stále ostáva jeho tajomstvom. Obľubuje najmä hnedú farbu. Umelec býval až do svojej smrti v tmavom byte vedľa schodov, kde mal len posteľ a stôl. Po svojom obľúbenom meste jazdil na červenom bicykli. Mohli ste ho stretnúť, ako pracuje na svojich schodoch. Zvyčajne v červenom športovom klobúku podpisoval autogramy a vyplazoval jazyk do fotoaparátov.

„Som génius“ povedal Selarón v jednom rozhovore, „Urobil som tie najfantastickejšie schody v celej ľudskej histórii.“

Na svoje schody napísal: „Ukončím tento bláznivý nápad a jediný sen až v posledný deň svojho života.“

Zdroj/autor: Ivana Ušiaková, drom