Hurá na splav – Alebo Ako zažiť českú klasiku na vlastnej koži

 

Čo sme vôbec čakali?

 

Hoci sme už na vode boli, veľkými vodákmi sme neboli a nevedeli sme čo od takéhoto výletu čakať. Po jednoduchej organizácii prišiel ten deň a my sme sa vydali do na cestu. Aby sme pohodlne prišli až k Vltave, zvolili sme cestu cez rakúsky Linz. Rakúska diaľničná známka je lacnejšia a takmer celá cesta až po hranice s ČR je po diaľnici. Do Zlatej Koruny sa nám podarilo prísť do 4 hodín a tak sme stihli aj vopred objednaný vodácky autobus. To poteší, keďže už pri príchode sme zistili, že zvesti o tom, že je Vltava extrémne obľúbená, nie sú vôbec prehnané. Ľudí, alebo skôr vodákov je tu plná ... rieka. Takto sme sa do autobusu ešte zmestili.

 

Posilnené skupinky

 

Rýchlo sme všetko nahádzali do nepremokavých vakov a hnali sa k staručičkému, asi dobovému, autobusu, ktorý vidíte aj v starých českých filmoch. Modrých pásikov a kapitánskych čiapok bolo vôkol nespočetne veľa. Mladí, starí, deti, ženy, muži - jednoducho všetci. Vodácka duša sa nezaprie a buď sa s ňou narodíte, alebo si ju jednoducho už po prvom splave vybudujete. Náhodné skupiny, rodiny, starí priatelia, čo sa pravidelne stretávajú len na vode a podobne. Jednoducho a v skratke Vltava je plná ľudí, ktorí sa radi bavia a chcú prežiť výnimočné chvíle spolu, bez väčšieho zásahu civilizácie.

Presne toto sme chceli aj my. Odrezať sa od mobilov, internetu a práce a vyskúšať, aké to je byť tri dni na vode, spať v stanoch a vypiť toľko piva koľko sa dá. Aspoň tak to v niektorých pasážach vyzerá. Nepropagujeme alkohol za pádlom, to určite nie, ale keďže je česká národná rieka v oblasti medzi Vyšším Brodem a Zlatou Korunou pomerne bezpečná a hlavne plytká, tak sa veľké skupinky v podstate len nechajú ťahať prúdom a venujú sa degustácii lokálnych výrobkov (je to blízko Českých Budejovíc a Plzne). Iba že by si vzali svoje, čo taktiež nebolo zriedkavé.

 

Čo so sebou?

 

Keď sme sa balili na vodu zvažovali sme rôzne možnosti, ale nakoniec sa nám potvrdilo, to čo sme čakali. Stačia dvoje plavky, dve tričká a krátke nohavice. Všetko samozrejme malé, aby sa to zmestilo do sudu. Potom už len niečo na stanovanie a ak využijete možnosť prepravy batožiny, tak sa ani nemusíte snažiť o úsporné riešenia. Trochu to ubralo na „autentickosti“, takto sme nemohli bedákať  čo by sme robili, ak by sme sa náhodou prekotili a stan by zmokol, alebo odplával? Hneď ako sme vodu uvideli, vedeli sme, že tieto obavy sú márne. Sudy sú bezpečné a ak by aj odplávali, tak je na rieke toľko ľudí, že by ich určite cestou niekto zobral. A snáď aj vrátil.

Vyzdvihnutie člnu a výbavy trvalo asi 5 minút a už sme sa mohli prvýkrát spustiť na vodu. Pre spomínaný autentický zážitok sme si vybrali namiesto Pálavy (nafukovacej lode) starú dobrú Vydru. Teda plastové kanoe, ktoré je síce vratkejšie, ale podľa internetových informácií rýchlejšie. S vidinou toho, že nebudeme mať pohodlnú a bezpečnú nafukovačku sme sa vydali na cestu.

 

Vltava

 

Spustili sme sa dolu z Vyššieho Brodu, ktorý je hneď za priehradou Lipno, vďaka čomu je na Vltave údajne vždy dosť vody. Nám to prišlo trochu málo, keďže sme dúfali, že zažijeme riadne dobrodružstvo (rozumej – možno sa aj prekotíme), ale hneď ako sme videli prvý splav (po česky jez) boli sme radi za to čo máme. Len tak pre istotu. Na našej trase bolo splavov spolu 10 a každý jeden sme si riadne užili. Z diaľky vyzerali pomerne divoko, ale okrem trochu nabratej vody sme z ich dali so cťou a hlavne na sucho (háčik – ten čo sedí vpredu - nie). Niektoré sú väčšie iné menšie, ale všetky sa dajú bezpečne prejsť. A adrenalín, ktorý prežijete pri každom jednom, vám za to isto bude stáť, nech by ste sa aj pretočili.

Za asi najkrajší splav by sme označili ten v Českom Krumlove (o tom sa ešte rozbásnime) priamo pod hradom. Je totiž mierny a keď sme zistili, že sa v ňom dá pokojne okúpať, tak sme poslušne sledovali ostatné skupiny. Za splavom sme riadne pridali a proti prúdu sme prešli až k nemu. Potom už len stačilo zaistiť loď (na to si treba dať ozaj pozor) a vychutnať si, ako vás silný prúd takmer masíruje. Sadnúť si do splavu a nechať sa obmývať vodou to by sme nazvali vodáckou lahôdkou.

Treba však povedať, že celé povodie Vltavy je v tejto oblasti mimoriadne pekné. Lesy, kopce, zákutia... Stačí sa rozhliadnuť a máte možnosť sledovať neuveriteľné divadlo a v hlavnej roli je príroda. Naozaj je to malebný kút, na ktorom si oddýchnete.

No rozhodne sa nebudete nudiť. Vodáci sú od prírody veľmi zhovorčiví a milí, takže okrem neustáleho Ahoooj budete počuť množstvo rozhovorov, do ktorých sa pokojne môžete pridať. Na vode sú si všetci akýsi bližší. Či to už budú Lienky alebo Piráti (v určitých momentoch ani neviete, čo si máte o odevoch niektorých skupiniek myslieť), všetci sa radi pridajú do družného rozhovoru. Cesta vám tak rýchlejšie utečie, čo však nemusí byť až také pozitívne. A to preto, lebo časom tu budete chcieť byť čo najdlhšie a užiť si každý záber.

 

Nie len o vode

 

Splav na tomto úseku neznamená, že si len vysedíte zadok (na to sa treba pripraviť a  zabaliť molitan), vypracujete ramená a dohneda sa opálite, prípadne spálite. Rieka preteká cez dve krásne mestečká, ktoré sa isto oplatí navštíviť. Prvým z nich Rožmberk. My sme ním žiaľ len preplávali, ale aj tu sa nachádzalo viacero krčmičiek, kde sa dalo priviazať loď a vystúpiť na majestátnu skalu s hradom a jeho celým komplexom.

Druhú príležitosť sme si však nenechali ujsť a už na začiatku Českého Krumlova sme hľadali miesto, kde by bolo najvýhodnejšie nechať loď. Nahodili sme tričká a kraťase, predsa len na prehliadku mesta sa patrí trochu priobliecť, a vybrali sme sa preskúmať malé uličky. Sú plné ľudí a malých podnikov. České hospúdky, ale aj moderné reštaurácie potlačia hlad a aj v sparnom dni, ako sme mali my, sa dá po meste pohybovať. Kľukaté uličky, historické domčeky, mlyny a potom príde moment, keď uzriete hrad.

Nám osobne vyrazil dych. Neuvideli sme ho z vody, ale len tak sa objavil na pozadí niektorej z uličiek. Nič sme si vopred nezisťovali, a preto bolo prekvapenie ešte väčšia. Skala, či skôr samotná stavba, sa týči do ohromnej výšky. Čím bližšie ste, tým vyššia je. Potom uzriete ten oblúkový viacvrstvový most a hneď viete, že tento výlet by stál za to už len pre tieto stavby. Hneď nás to ťahalo hore a výška, ktorú sme s radosťou prekonali (konečne sme si poriadne natiahli nohy), nám vôbec neprekážala. Samotný hrad je úchvatný. Má veľké záhrady, mnoho nádvorí, krásne zdobenú vežu a dokonca aj dvoch medveďov. Tí žiaľ nevyzerali takí spokojní, ako turisti, keď ich videli. Ešte čarovnejší je samotný výhľad na mesto. Červené strechy, vežičky a kľukatiaca sa Vltava. A potom ten splav. No nevyskúšajte to.

Vydať sa na Vltavu je ako iný zážitok. Nie je to len splavovanie, alebo len stanovanie v okolitých táboroch. Je to o postoji a kamarátstve. Aspoň tak sme to vnímali my. Prekrásna príroda, historické mestečká a samozrejme pádlo v ruke. Aspoň pre nás dokonalý výlet.

 

Praktické rady

 

Nebudeme však teraz len ospevovať, ale dáme vám aj praktické informácie. Povodie Vltavy je od Vyššieho Brodu až po Boršov veľmi dobre vybavené. Nachádza sa tu dostatok táborov, barov (niektoré aj na vode, vtedy oceníte dobré mojito), reštaurácií a miest, kde si oddýchnete. Spoločnosti, ktoré tu operujú, poskytujú naozaj kvalitné služby. Majú obrovské množstvo člnov, doprava vybavenia (vesta, pádlo, sud) a aj samotných člnov je v cene a dobre sa s nimi komunikuje.

Ponúkajú aj možnosť dopravy osôb. Tú si treba vopred objednať, ale takto môžete nechať auto v cieľovej stanici a vyviezť sa vodáckym autobusom/autom hore prúdom. Tam si už len vyzdvihnete loď a nemusíte na nič myslieť. Oni sa už o všetko postarajú. Aj stanové tábory (niektoré poskytujú aj ubytovne a chatky) sú na každom kroku, takže ak cítite, že už nevládzete nemusíte sa presiľovať a pokojne to odparkujete tam, kde to vyhovuje vám.

Po finančnej stránke nás výlet vyšiel veľmi dobre. Boli sme dvaja a na vode sme strávili tri dni, čo nás vyšlo 900 CZK za lode, 180 CZK za vodácky autobus, 120 CZK za prepravu batožiny a 380 za dve noci v stane (prirátajte si ešte 20 CZK za každú sprchu). Spolu to je 1580 CZK, čo je v prepočte necelých 60 eur (ceny závisia od jednotlivých spoločností). Jedlo a nápoje to je už na vás, pokojne si môžete priniesť vlastné, alebo sa prestravovať v priľahlých podnikoch.

A teda stačí, ak si na internete pozriete ponuky viacerých spoločností a zistíte, že pripraviť výlet na vodu vám zaberie maximálne pol hodiny. Nám to netrvalo o nič dlhšie a mali sme viac ako skvelý zážitok. Cestou späť sme sa ešte zastavili v Linzi, takže sme spojili hneď dva výlety do jedného, a mali tak prekrásny predĺžený víkend. Teraz už len opálení a aj trochu ubolení môžeme spomínať, ako sme z lode narýchlo vylievali umelohmotnými pohárikmi vodu, popíjali mojito a večer pozorovali nočnú oblohu.

Autor: SiSa, drom

Zdieľať článok na Facebooku