Južná Kórea: demilitarizovaná zóna ako atrakcia a džungľa mrakodrapov

V Soule ponúka špeciálnu „tour“ k demilitarizovanej línii každá druhá cestovná kancelária. Zaplatíte v prepočte niekoľko desiatok eur, nasadnete do autobusu a už za pár desiatok minút ste na hraniciach, v krajine nikoho. Demilitarizovaná zóna pozdĺž slávnej 38. rovnobežky sa tiahne v dĺžke 250 kilometrov a rozdeľuje Kórejský polostrov na dva úplne rozdielne svety.

Dva kilometre krajiny nikoho

Zóna je dva kilometre široká a starostlivo strážená, hlavne zo severokórejskej strany. Na juhokórejskej strane je však veľkým turistickým ťahákom. V mestách na hranici demilitarizovanej zóny sú dokonca vytvorené „rozhľadne“ s ďalekohľadmi, ktorými možno pozorovať hraničnú zónu Severnej Kórey. Práve tu sú fotoaparáty zakázané.

Aký je to pocit dívať sa smerom do jednej z najtvrdších diktatúr planéty? „Zvláštny a nie veľmi príjemný,“ zhodujú sa účastníci výletu, ktorého súčasťou je i prehliadka tunelov, ktoré vykopali Severokórejčania v snahe prekopať sa za slobodou.

• Panmunjom - mestečko zmierenia?

V mestečku Panmunjom bola v júli 1953 spísaná zmluva o prímerí, o ktorej však v roku 2009 Severná Kórea vyhlásila, že už sa ňou necíti byť viazaná. V roku 1953 tým skončil tri roky trvajúci krvavý vojnový konflikt a polostrov bol rozdelený pozdĺž 38. rovnobežky na dva samostatné štáty. Zatiaľ čo v Severnej Kórei panuje tvrdá komunistická diktatúra, Južná Kórea patrí k najprogresívnejším štátom Ázie, takzvaným ázijským tigrom.

Ďalších 5 fotografií v galérii

Na pobreží Japonského mora leží mestečko Whajinpo, ktoré pred Kórejskou vojnou patrilo Severnej Kórei a do ktorého na letnú dovolenku prichádzala rodina severokórejského vodcu Kim Ir-sena. Dom na pláži, nachádzajúcej sa na úpätí hory, je dnes turistom prístupný. Miestnosti sú vybavené pôvodným nábytkom, v skriniach visí oblečenie a na stenách rámčeky s fotografiami, ktoré zachytávajú Kim Ir-sena a jeho sestru ako deti.

Soul - chrámy v džungli mrakodrapov

Návrat do Soulu je pre väčšinu ľudí menším kultúrnym šokom. Ticho a prázdnotu vystrieda ruch veľkomesta. Mimochodom - Soul bol prvým mestom vo Východnej Ázii, ktoré sa mohlo pochváliť elektrickým vedením, trolejbusmi alebo telefónmi. Dnes vlastne na svoju rozvinutosť z časti dopláca. Každé ráno do obchodných štvrtí prichádzajú zhruba tri milióny áut. Nekonečné dopravné zápchy sú tu na dennom poriadku.

Srdcom Soulu je takzvané Staré mesto postavené za dynastie Joseon. Za návštevu rozhodne stoja štyri hlavné kráľovské paláce. Zaobstarať sa dá vstupenka, ktorá platí do všetkých štyroch. Človek tak ušetrí, hoci ceny sú tu celkom únosné aj bez zliav. Najväčším z palácov je Gyeongbok, turisticky najvďačnejším je zas Kjongbokkung.

Vznikol na konci 14. storočia - v dobe, kedy sa zo Soulu stalo hlavné mesto kráľovstva Čoson - a slúžil ako sídlo kráľa. Rozsiahly komplex budov, chrámov a altánkov je zasadený do záhrady plnej jazierok a intímnych zákutí. Okolitý ruch veľkomesta sem takmer nie je počuť.

Ďalších 5 fotografií v galérii

Insadong - turisti, bižutéria, turisti…

„Nezabudnite prejsť uličkou Insadong!“ stojí v takmer každom sprievodcovi po Soule. Obzvlášť pokiaľ ste milovníkmi bižutérie, lapačov prachu a zbytočností, musíme dodať. Obe strany pomerne úzkej uličky v centre Starého mesta lemujú obchodíky so suvenírmi, starožitnosťami a bižutériou. Dopĺňa ich množstvo reštaurácií, galérií, čajovní a … turistov, bohužiaľ.

• Želáte si larvu?

Každá krajina má svoje kulinárske špecifiká. A iné to nie je ani v Južnej Kórei. Na ulici tu bežne môžete naraziť na stánok, v ktorom vám ako pochúťku ponúknu larvy priadky morušovej! Pekne opražené, chrumkavé, v kornútku a so špáradlom na napichovanie. Nie každého turistu ale presvedčí argument, že sú plné bielkovín a chutné.

Základná rada pre pobyt v Južnej Kórei znie: „Neobmedzujte sa len na poznávanie Soulu a prípadne demilitarizovanej zóny!“ Ide síce o dve úplne najväčšie lákadlá, avšak v Južnej Kórei sa toho dá obdivovať omnoho viac. Národný park Seoraksan, ktorého „vstupnou bránou“ je mestečko Sokcho, láka návštevníkov svojimi vodopádmi, jazierkami, špicatými vrcholkami hôr ráno zahalenými v hmle, ale tiež spirituálnosťou.

Leží tu totiž najstarší budhistický kláštor sveta - teda ten ženský. Kláštor Sinheungsa vznikol v siedmom storočí a dodnes „klasicky“ funguje.

Ďalších 5 fotografií v galérii

Do chrámov len vo sviatok

V chrámoch ale mnohokrát narazíte na problém „neprístupnosti“ turistom. Napríklad u svetoznámeho chrámu Sokuram Grotto z bielej žuly je vnútrajšok turistom prístupný len na sviatok Saga dawa, teda v deň, ktorý sa oslavuje ako deň Budhovho narodenia. Mimochodom - chrám Sokuram nechal v ôsmom storočí postaviť ministerský predseda kráľovstva Shilla Kim Tae-song na pamiatku svojich mŕtvych rodičov.

Ide o jednu z najvýznamnejších budhistických pamiatok - či už sa to týka rozmerov, kvality spracovania interiéru alebo vnútorného usporiadania. A pozor - vo všedné dni pri väčšine pamiatok narazíte len na minimum Juhokórejcov. Tí sú totiž celosvetovo preslávení svojím pracovným zapálením. Nie je výnimkou, že už niekoľko rokov nemali dovolenku.

Zdroj/autor: ESO travel, reklamný článok, drom