VÝLET Kapušiansky hrad

Pravdepodobne už pred tatárskym vpádom tu stála pevnosť spravovaná kráľovskými kastelánmi, ktorú v čase feudálnej anarchie na začiatku 14. storočia obsadil oligarcha Omodej Aba.

V konflikte jeho synov s panovníkom Karolom Róbertom hrad v roku 1312 obľahlo kráľovské vojsko a krátko pred rozhodujúcou bitkou pri Rozhanovciach pevnosť dobylo. V bojoch ťažko poškodený hrad zanechali osudu a ten spustol.

Keď v roku 1347 kráľ Ľudovít I. daroval panstvo Kapušany svojmu vychovávateľovi Petrovi Pohárosovi, ten mal výslovne zakázané odbojný hrad obnoviť. Situácia sa zmenila až v roku 1410, keď úradník soľného regálu Andrej Tetényi požiadal kráľa Žigmunda o výmenu svojho rodového majetku za Kapušany v Šariši. Vladár mu vyhovel a dovolil, aby si na kapušianskom panstve "na starom alebo na novom mieste" postavil hrad.

Pán Andrej pravdepodobne využil ešte zachované múry starého objektu a na ich základoch dal vybudovať nový Kapušiansky hrad. Maďarské meno nadobudnutého majetku potom začal používať v prídomku a stal sa tak zakladateľom rodu Kapyovcov.

Za vnútropolitických nepokojov okolo polovice 15. storočia Kapyovci pomáhali Jánovi Jiskrovi a neskôr bratríkom, ktorých zvyšky sa tu udržali azda ešte aj v roku 1468, keď Imrich Zápoľský za podpory miest dobýval Kapušiansky hrad. Ten sa koncom 15. storočia stal terčom útoku vojsk poľského princa Jána Albrechta usilujúceho sa získať uhorskú korunu na úkor svojho brata Vladislava II. Jagelovského.

Do veľkých ťažkostí sa Kapyovci dostali aj za dvojvládia po smrti bezdetného Ľudovíta II. Jagelovského. Podporili stranu protikráľa Jána Zápoľského a vojsko Ferdinanda I. Habsburského v roku 1537 ich hrad dobylo. Pán Juraj však uznal, že sa mýlil, v roku 1545 prisahal Ferdinandovi vernosť a ten mu zabavené hradné panstvo vrátil.

O Kapušiansky hrad sa bojovalo počas Thökölyho protihabsburského povstania v roku 1685 a rovnako aj v povstaní vedenom Františkom II. Rákóczim. Vtedy ho kurucké vojsko dobylo a 9. júla 1709 vyplienený hrad podpálilo.

Po uzavretí Satumarského mieru, ktorým sa v roku 1711 definitívne skončila séria povstaní v Uhorsku, vdova po Gabrielovi Kapyovi dala spustošený Kapušiansky hrad obnoviť. Napriek tomu ho v roku 1715 na základe rozhodnutia krajinského snemu zbúrali, aby sa už nikdy nemohol stať oporou rebelov.

Počiatky osídlenia Kapušian a okolia siahajú pravdepodobne do mladšej fázy obdobia staršej doby kamennej – paleolitu. Do roku 1248 štvrtina desiatku kapušianskych farníkov patrila miestnemu farárovi, tri štvrtiny jágerskemu biskupovi. Od roku 1248 si túto časť desiatku privlastnil kráľ. Pri tejto príležitosti vznikla najstaršia správa - prvá písomná zmienka o Kapušanoch, ktoré ako to vyplýva z obsahu listiny jestvovali už skôr. Je zrejmé, že už odvtedy tu jestvoval kostol i fara. Hlavným zamestnaním obyvateľov Kapušian bolo roľníctvo.

• Výlety v okolí Kapušianskeho hradu
  

Mesto Prešov – významné hospodárske a správne stredisko východného Slovenska
Kapušiansky hradný vrch – prírodná rezervácia vyhlásená v roku 1980
Solivar v Prešove – vysunutá expozícia Slovenského technického múzea
Zámok Fričovce – renesančný zámok sprístupnený verejnosti

Obecný úrad Kapušany
082 12 Kapušany
Tel./fax: +421 (0)51/794 11 02
E-mail: kapusany@kapusany.sk
Web: www.kapusany.sk

Prešovský informačný servis Prešov
Hlavná 67
080 01 Prešov
Tel.: +421/51/16 186, 773 11 13
E-mail: mic@pis.sk
Web:  www.pis.sk

Zdroj/autor: Dajama, hrady najkrajšie zrúcaniny, kapusany, drom

VIDEO Kapušniansky hrad