EXTRA Odvrátená strana Berlína

I s týmito turisticky možno nie príliš príťažlivými lokalitami sa môžu záujemci zoznámiť na prehliadkových okruhoch, a spoznať tak Berlín i z odvrátenej strany.

Tú pravdepodobne najodvrátenejšiu ukazuje trasa nazvaná príznačne Revolučný Berlín.

V multikultúrnej štvrti Kreuzberg ju prevádzkujú ľavicoví radikáli po miestach, ktoré sú už viac než dve desaťročia svedkami prvomájových stretov medzi demonštrantmi a policajnými ťažkoodencami. Tie tohtoročné si vyžiadali viac než sto zranených policajtov a zatknutých extrémistov.

Autorom tejto myšlienky je dvadsaťsedemročný Američan, ktorý si hovorí Bill. Otvorene priznáva, že to nie je jeho pravé meno, kvôli svojim ľavicovým aktivitám ale nechce prezradiť to skutočné. Zásadne sa taktiež odmieta nechať fotiť a na kameru je ochotný hovoriť len otočený chrbtom.

"Začal som to robiť súkromne pre priateľov. Ukazoval som ľuďom okolie, rozprával im o histórii a zistil som, že je o to veľký záujem," vysvetľuje dva roky staré začiatky svojho nápadu.
Ten následne využil pri svojom štúdiu.

"Na univerzite bola súťaž 'založte si vlastnú študentskú firmu' a ja som sa rozhodol to urobiť. Nie preto, že by som to podporoval, ale pretože som potreboval kredity," vysvetlil pragmatický impulz pre svoje "podnikanie", do ktorého sa zapojili i ďalší jeho priatelia.

Od každého účastníka tohto netradičného turistického okruhu vyberá päť eur. Podľa Billa sa neplatí za prehliadku (ako presvedčený marxista je odporcom kapitalizmu), ale je to vraj príspevok na ľavicové projekty.

Ľahko spiklenecké je aj samotné dohováranie tejto prehliadky, ktorá sa uskutočňuje prostredníctvom e-mailov alebo na Facebooku. Na dohodnutom mieste je potom potrebné hľadať človeka v červenom tričku s nápisom "Streik" (štrajk).

"Pred 1. májom ich robíme pravidelne každý víkend, potom už len keď má niekto záujem," objasňuje Bill, ktorý vraj v Berlíne žije už ôsmy rok. Práve pred prvomájovými demonštráciami je podľa neho o okruh najväčší záujem, predovšetkým medzi mladými cudzincami. Tento rok ho absolvovalo cez 150 ľudí. V jednej skupine ich mal dokonca 60. Na konci júna ale šiel s Billom už len jeden človek.

Účastníkov Bill vodí ulicami a námestiami, kde od roku 1987 pravidelne na Sviatok práce lietajú vzduchom fľaše a kamene a horia smätné koše, na čo polícia odpovedá obuškami, vodnými delami a slzným plynom.

Jeho výklad je náležite ľavicový a hemží sa výrazmi, ktoré sú Čechom a Slovákom dobre známe z dôb pred novembrom 1989. Prvomájové násilnosti majú podľa neho jednoznačne na svedomí policajti, aj keď pripúšťa, že i v radách ľavicových radikálov bývajú agresori.

"Pre niektorých je to možnosť vyjadriť svoju zlosť na policajné násilie," tvrdí Bill, ktorý sa demonštrácie na 1. mája v Kreuzbergu zúčastňuje každý rok. Sám je členom berlínskej bunky marxistickej Revolučnej internacionalistickej organizácie.

Nezastiera, že prehliadky využíva aj na "politickú agitáciu" a radí na nich menej skúseným, ako sa na demonštráciách správať pri zásahu slzným plynom alebo ako sa vyhnúť zatknutiu. Obvinenie, že na nich oslavuje násilie, ktoré vzniesol jeden lokálny politik, ale odmieta. Inak vraj s úradmi problémy nemá.

Prechádzka revolučným Berlínom vrcholí ukážkou miestnych squatov, vrátane toho údajne najväčšieho v nemeckej metropole na Köpenickej ulici, podľa ktorej sa mu hovorí Köpi. Ten si môžu dokonca účastníci pozrieť aj zvnútra, čo sa nie vždy stretáva s pochopením jeho obyvateľov.

"Sťažujú sa mi, koho im to tam ťahám," hovorí Bill a zdôrazňuje, že v skutočnosti ani jeden z domov nie je obsadený nelegálne, pretože squatteri majú s miestnymi úradmi dohodu.

Ako žijú imigranti

Kto by chcel skôr než do histórie berlínskych pouličných bojov nazrieť do života imigrantov, má možnosť hneď v susednej štvrti Neukölln, ktorá sa kvôli zločinnosti, obchodu s drogami a vysokej nezamestnanosti medzi obyvateľmi mesta taktiež neteší príliš dobrej povesti.

Po jej zákutiach sprevádza desať miestnych žien, ktorých korene siahajú od Poľska, cez Rusko a Turecko až na Arabský poloostrov.

"Žije tu 163 rôznych národností," približuje tunajší "Babylon" Kurdka Emine Elciová, ktorá účastníkov jednej z piatich trás vedie do útrob domu lemujúcich rušnú ulicu Karla Marxa. Na ich dvoroch s kolegyňou rozpráva o osudoch tunajších obyvateľov i samotných budov, ktoré majú bežní okoloidúci spojené len s obchodíkmi s lacnou elektronikou a ázijským občerstvením.

Na jednom dvore je skrytá tiež hlavná modlitebňa berlínskych Kurdov, ktorí návštevníkov hostia šálkou čaju.

"Chceme ukázať rozdiely, dejiny Neuköllnu, ako sa vyvíjal  a aká je tu kultúrna rôznorodosť," hovorí ďalšia sprievodkyňa Nuriye Saymanová a upozorňuje na jeden z miestnych primátov, o ktorom väčšina Berlínčanov vraj ani nevie. Ulica Karla Marxa je podľa nej centrom svadobnej módy pre moslimov, ktorí sem za ňou prichádzajú z celej Európy.

Zdroj/autor: čtk, drom

VIDEO Neukolln - Berlín