Krásna Prichádza - Prečo kňazi vymazali podobu Nefertiti zo sveta? Aká bola mocná vládkyňa?

 

O histórii a spoločnosti

 

Staroveký Egypt vznikol medzi 4. a 3. tisícročím pred Kristom, bol veľkou oázou, ktorá sa rozprestierala pozdĺž obidvoch brehov Nílu v dĺžke 2000 km. Tento pás úrodnej zeme je taký úzky, že zaberá len 30 000 km štvorcových. Z oboch strán tohto zeleného pásu zavlažovaného vodami Nílu sa rozkladá púšť. Prví obyvatelia Egypta pomenovali svoju krajinu Ta Kéme (Čierna zem) pre tmavú farbu bahna, ktoré sa tam ukladalo po každoročných záplavách. Takto ju odlíšili aj od okolitých púští, ktoré nazývali Ta Dešre (Červená zem). Gréci krajinu nazývali Aigyptos, z čoho je odvodený náš názov Egypt.

Pôda bola pôvodne spoločným majetkom rodov, ktoré sa spájali do väčších územných celkov –nómov (okresov). Nómy sa časom spojili do dvoch veľkých kráľovstiev Horného Egypta (ležal južnejšie, na hornom toku rieky Níl, bližšie k prameňu) a Dolného Egypta (severnejšie, na dolnom toku rieky, skôr pri delte).Kráľovstvá viedli proti sebe neustále vojny, z ktorých vzišiel víťazne roku 3100/3000 pred Kristom kráľ Horného Egypta, Meni. Zjednotil Egypt a vytvoril nové hlavné mesto Mennofer (Memphis).  Stal sa aj prvým faraónom. Po ňom nasledujú tisíce rokov dynastií faraónov až po grécko-rímske obdobie (332 pred Kristom). Egypťania vytvorili veľmi zložitú a bohatú spoločnosť, ktorá prežila 3 tisíc rokov v blahobyte takmer bez zmeny. Boli však obdobia a panovníci, ktorí chceli zaužívané pravidlá meniť. Najkontroverznejším faraónom Egypta bol Achnaton so svojou krásnou manželkou Nefertiti.

Ďalších 9 fotografií v galérii

 

Krásna Prichádza

 

V roku 1912 bola v egyptskej Amarne objavená nádherná ženská busta kráľovnej Nefertiti (znamená Krásna Prichádza). Už sto rokov sa považuje za najkrajšiu ženskú bustu vôbec. Kto však bola táto kráska a hlavne kam zmizla sa pokúšajú egyptológovia zistiť už desaťročia. Busta sa nachádza v Berlínskom múzeu, keďže ju objavili nemecký egyptológovia, no Káhira tvrdí, že bola vyvezená ilegálne.

V roku 1351 pred Kristom nastúpil na egyptský trón 10. panovník 18. dynastie – Achnaton, ktorého manželkou bola krásna Nefertiti. Spoločne chceli nastoliť nové náboženstvo – prvé monoteistické náboženstvo (uctievať len jedného boha) a zmazať tak celé predošlé obdobie polyteizmu. Založili nové hlavné mesto Amarnu, kde uctievali svojho jediného boha Atona. Nefertiti mala obrovskú moc, nebola len manželkou, ale spoluvládkyňou. Považovali ju za najkrajšiu a najmocnejšiu ženu Egypta. Pravdaže takéto obrovské zmeny v spoločnosti a náboženstve vyvolali odozvu. Kňazi predchádzajúceho viery ich považovali za kacírov a nemohli sa zmieriť s novým náboženstvom. Po smrti kráľovského páru zničili chrámy a všetko čo by mohlo pripomínať ten kacírsky kult, čím dôkladne zahladili stopy po ich existencii.

Ďalších 9 fotografií v galérii

Hrobka Achnatona sa síce našla, ale bola prázdna.Reliéfy na stenách hrobiek v Egypte sú ako prvé reality – show. Zobrazujú intímne detaily života, ale aj smrti faraónov. Vyobrazenie Neferitity sa dá rozoznať podľa typickej koruny, no jej tvár je na všetkých reliéfoch akoby poškodená alebo úplne vymazaná. Chceli ju odstrániť z dejín. Nanešťastie sa ani múmie Achnatona, Nefertitiy a celej Amarnskej rodiny zatiaľ nenašli. Podobný osud mali aj ďalšie Egyptské panovníčky ako kráľovná Hatšepsut či známa Kleopatra.

Koncom 15. storočia pred Kristom, sa stala faraónom prvá žena, kráľovná Hatšepsut. Jej syn bol ešte príliš malý, a tak zaňho prebrala vládu. Keďže Egypťania neboli zvyknutí na ženu faraónku,Hatšepsut nosila mužské šaty a mala falošné fúzy. Na sochách sa tiež musela zobrazovať ako muž. Po nej nám našťastie ostal nádherný Zádušný chrám kráľovnej Hatšepsut, ktorý sa nachádza na západnom brehu Nílu, pri Délel-Bahrí. Podobizne Hatšepsut boli po jej smrti tiež vymazávané, akoby nikdy neexistovala.

Ďalších 9 fotografií v galérii

Napriek všetkému postavenie žien v egyptskej spoločnosti bolo prekvapivo rovnoprávne. Na rozdiel od žien na Blízkom východe alebo v Grécku mohli ženy vlastniť majetok , rozhodovali o tom, koho si vezmú za manžela, smeli sa pohybovať voľne na verejnosti a svedčiť na súdoch, dokonca sa aj rozviesť. Egyptský muž mohol mať viacero manželiek, ale iba v tom prípade, že mu to dovolila jeho hlavná manželka.

Ďalších 9 fotografií v galérii

 

Aké sú v súčasnosti obmedzenia v Egypte, kam necestovať?

 

Od 25.10.2014 je vyhlásený pre severnú a strednú časť Sinajského polostrova výnimočný stav, vrátane zákazu nočného vychádzania od 17.00 do 7.00 hod.Tento zákaz má platiť až tri mesiace. Ministerstvo v tejto súvislosti pripomína, že uvedené oblasti považuje dlhodobo za rizikové z bezpečnostných dôvodov a opakovane varovalo slovenských občanov, aby do uvedeného regiónu necestovali.Netýka sa to južnej časti Sinajského polostrova, v ktorom sa nachádza letovisko Šarm el-Šejch. Bezpečnostná situácia v prímorských strediskách na kontinentálnom pobreží Červeného mora (Hurgáda, Safaga, MarsaAlam) i v turistických centrách v povodí Nílu južne od Luxoru je stabilizovaná. Ministerstvo však odporúča zvážiť nevyhnutnosť fakultatívnych výletov do Káhiry, Alexandrie, miest delty a dolného toku rieky Níl, kde často dochádza k ozbrojeným útokom na príslušníkov egyptských bezpečnostných síl, manifestáciám a demonštráciám.

Ďalších 9 fotografií v galérii

 

Tip na výlet do Luxoru

 

Ak sa predsa do Egypta dostanete, spravte si výlet za pamiatkami staroegyptskej civilizácie do mesta stých brán - Téb, dnešného Luxoru, ktoré bolo v minulosti jedným z hlavných miest Egypta. Cesta vedie cez púšť do údolia rieky Níl. Ako prvý navštívite chrám v Karnaku (môže to však byť aj posledný bod programu pri ceste späť) na východnom brehu Nílu, potom nasleduje západný breh Nílu – zastavíte sa pri Memnonových kolosoch, pozriete si mystické Údolie kráľov a jedinečný Chrám kráľovnej Hatšepsut. Niektoré CK Vás zoberú aj do dielne na alabaster, špecializovanej parfumérie, či múzea papyrusu.

Ďalších 9 fotografií v galérii

Zdroj/autor: boinc.sk, magazin.atlas.sk, mzv.sk, hurgada.sk, youtube.com, Ivana Ušiaková

Zdieľať článok na Facebooku