Macedónsko: absolútny raj pre peších turistov

Ako to už vo väčšine takýchto prípadov býva, všetko je úplne inak. Macedónsko je nádherná krajina s množstvom prírodných a historických pamiatok a bežný turista tu má ešte stále na európske pomery cenový raj.

V porovnaní s Chorvátskom alebo Slovinskom, ale aj Srbskom sú ceny v Macedónsku mimoriadne priaznivé. Tak sa tu v prípade potreby veľmi príjemne prežíva v pomerne slušnom luxuse. My sme sa sem však vybrali za horskou turistikou a kultúrnymi krásami krajiny.

Pelisterský národný park

A tých je tu požehnane. V pamäti mi zostali najmä dve túry v Národnom parku Pelister a druhá v pohorí Šar Planina. Keďže macedónske hory sú prakticky ľudoprázdne, nie sú tu v lete skoro žiadni peší turisti, pobyt v kopcoch tu sľuboval veľmi silné žážitky. A tak sa aj stalo. Národný park Pelister je najstarší národný park v krajine ležiaci na macedónsko- gréckej hranici neďaleko mesta Bitola, druhého najväčšieho v krajine. Jeho drvivú väčšinu tvorí pohorie Baba s najvyšším vrcholom Pelister (2 601metrov).

Práve naň sme sa vybrali aj my počas dvojdňovej túry. Celé pohorie je vlastne žulový masív, v hornej polovici bez stromov aj kosodreviny, porasteny iba trávou a posiaty žulovými balvanmi. Toto pohorie mi trochu pripomínalo zelené hory gruzínskeho Kaukazu. Prvý deň sme vyrazili na približne desať hodinový pochod od hotela Molika, ku ktorému sme prišli z mesta Bitola cez dedinu Magarevo.

Ďalších 13 fotografií v galérii

Keďže hotel sa nachádza vo výške 1 300 metrov, čakalo nás celkom slušné prevýšenie. Bolo priam neskutočne teplo, štart bol trochu pomalší, no postupne sa otvorili nádherné panoramatické výhľady a cesta už ubiehala rýchlejšie. Neskôr sme sa dostali na hrebeň a to sme si už všetci užívali. Krásna príroda, ticho, ani len jeden jediný človek. A ani turistické značky. Nič! Absolútny raj pre peších turistov, milujúcich izoláciu od okolitého sveta.

Na vrchol Pelisteru sme sa dostali poobede. Napriek tomu, že cestou hore sme nestretli nikoho, na vrchole je obrovská budova televízneho vysielača, kde nás privítal usmiaty zamestnanec... Naozaj zvláštny pocit. V tomto panenskom prostredí vyzerá obria budova priam neskutočne. Neskutočne neprirodzene, nevkusne a na druhej strane možno až zaujímavo...

Na noc sme trochu klesli a prespali v stanoch neďaleko vysokohorského jazierka, kde sme sa navečer osviežili. Hoci v noci bola riadna zima, druhý deň nás od rána trápila opäť neskutočná horúčava. Cestou späť sme sa tak s radosťou hodili do ľadového jazera, pri ktorom sme stretli prvých turistov. Mladý český párik v stane a macedónsko - holandský párik na túre so psom.

Šar Planina

Druhou túrou boli potulky po pohorí Šar Planina. To sa rozkladá na území troch štátov: Albánska, Macedónska a dnes už samostatného Kosova. Najvyšším bodom pohoria je Titov vrv, vo výške 2 747 metrov, ktorý bol naším cieľom. Hoci je Šar Planina častým cieľom turistov, ide najmä o lyžiarov. Je tu známe lyžiarske stredisko Popova Šapka, odkiaľ sme vyrazili na dvojdňovú túru.

Ďalších 13 fotografií v galérii

No v lete je tu turistov ako šafránu. Takáto aktivita podľa všetkého nie je v Macedónsku vôbec populárna. A tak podobne ako v Národnom parku Pelister aj tu sme počas túry okrem bačov na salašoch stretli len troch turistov, ktorí sa vydriapali s autom do neuveriteľného terénu. A prakticky na celej trase neboli okrem farebných značiek na kameňoch žiadne navigačné body. A aj tie boli len veľmi zriedka a v drvivej väčšine sme sa riadili podľa mapy...

Viac o Macedónsku a články o minulosti sveta a Balkánu história Dobrodruh.sk.

Zdroj/autor: Jozef Terem, reklamný článok, drom