Úplná sloboda a voľnosť. Časť Kodane si vládne po svojom- zakázala fotografovanie

Cesta k samospráve nebola jednoduchá. Všetko sa to začalo v roku 1971, keď poslední vojaci opustili tento obrovský armádny komplex, ktorý bol postavený už v 17. storočí za vlády kráľa Kristiána IV, ako defenzívna línia proti Švédskym vojskám. Počas 20. storočia bola v Dánsku núdza o dostupné byty a obytné priestory. Mnohí tak prespávali vo vnútri komplexu, pretože zopár strážcov ich nedokázalo ustrážiť.

To sa však postupne zmenilo jedného dňa, keď niekoľko obyvateľov priľahlých ulíc zničilo bránu do komplexu a spravili si v ňom ihrisko pre deti. Ani nie mesiac po tomto vniknutí napísal známy novinár Jacob Ludvigsen manifest, v ktorom uviedol: „zakázané mesto vojenstva bolo dobyté civilistami“ a prehlásil túto časť za slobodné mesto. Informácie o slobodnej komunite sa rýchlo šírili a postupne sem prichádzali ľudia takmer z celej Európy. Boli to prevažne ľudia z hippie komunity a rôznych voľnomyšlienkarských zoskupení. Počas rokov si vytvorili vlastné pravidlá, vlajku, hymnu a mnohé ďalšie atribúty. Zaujímavé sú predovšetkým základné pravidlá, ktoré vidíte na každom rohu:

• Zákaz fotografovania
• Zákaz behania
• Zákaz tvrdých drog
• Zákaz nosenia nepriestrelných viest
• Zákaz nosenia motorkárskeho oblečenia
• Zákaz vstupu autám

Samozrejme, že sú tu aj „klasické“ pravidlá, ktoré sú o kradnutí, násilí, a tak ďalej. Tieto pravidlá strážia miestni ľudia a nie žiadna polícia. Tá sem nemá prístup a nemá ani právomoci už niekoľko rokov. Nebolo to však len tak. Počas 43 ročnej histórie tu bolo veľa incidentov, drogových prestrelok, pokusov o vysťahovanie, o znovu dobytie autority políciou, no miestni obyvatelia sa ubránili, často krát aj násilím. Držali sa tak dlho, až miestne autority boli donútené ustúpiť a nechať Christianiu v rukách ich rezidentov.

Tá sa pod ich patronátom postupne rozvinula do umeleckej časti mesta, kde je veľa koncertov, galérií, výstav a všetko ju tu unikátne, od architektúry až po oblečenie. Sloboda prispela aj k tomu, že tu môžete jednoducho kúpiť na ulici ľahké drogy, no ste v bezpečí len na území tohto slobodného mesta. Ak však porušíte jedno z pravidiel, tak máte veľký problém, pretože vás okrem vyhodenia za hranice čaká aj pravdepodobné zbitie a zničenie fotoaparátu, či vašich cenností. Jednoducho ste vydaný na milosť miestnym ľudom. Ale nemajte strach, často sa to nestáva a ľudia sú tu milí, no určite chápete, že aj veľmi ostražití.

Ak sa chcete dostať do Christianie, tak nezúfajte, pretože od centra mesta je to približne asi desať minút chôdze, ešte skôr sa dostanete na obľúbených bicykloch a všade vás budú navigovať tabuľky. Miestne autority totiž pochopili, že tento sociálny experiment je obrovskou atrakciou pre návštevníkov s ročnou návštevnosťou okolo milióna ľudí, a tak chcú vyťažiť niečo z turizmu, pretože napríklad ubytovanie v Christianii nezoženiete, a tak musíte spať v meste a platiť dane mestu.

Samotné slobodné mesto, ako ho radi prezývajú rezidenti, je veľmi pokojné miesto. Je jedno z ktorej strany prídete, pretože vždy prejdete veľkou drevenou bránou s nápisom Christiania. Od tejto chvíle ste na jej území a platia tu vyššie zmienené pravidlá, na čo upozorňujú všade prítomné tabuľky. Na prvý pohľad vás určite zaujmú domy, ktoré tu majú nielen bizarné nátery, ale dokonca aj konštrukcie. Na stenách sú plagáty, ktoré vás pozývajú na výstavu, či koncert, ktorý bude v jednej z kaviarní, barov, alebo klubov, v ktorých hrali aj napríklad Metallica, Bob Dylan, či Rage Against the Machine.

Na známej Pusher Street sú pripravené stánky s množstvom suvenírov, no o tie sa nikto nezaujíma, pretože práve v týchto stánkoch si môžete kúpiť marihuanu, alebo hašiš. Ak máte kameru, tak ju ani neskúšajte vytiahnuť a radšej si užívajte slobodu, ktorú vám poskytuje toto miesto. Je tu toho veľa na objavovanie, no najlepšou cestou ako preskúmať toto miesto je obyčajná prechádzka, počas ktorej môžete nasať atmosféru. Taktiež je tu možné ísť na kurz taichi, jogy, aikida, či čohokoľvek alternatívneho k mainstreamu. K jedlu sú tu vraj najlepšie vegetariánske reštaurácie v meste a všetkoje pripravené z organických surovín, tak aby to vyhovovalo duchu komunity.

Kodaň je mesto, ktoré stojí za to navštíviť, avšak úprimne sa vykašlite na malú morskú pannu a choďte sa radšej pozrieť do Christianie, ako žijú ľudia v slobodnej komunite. Je úžasné vidieť, ako sa z vojenského areálu stala komunita v ktorej prekvitá umenie a voľnomyšlienkársky spôsob života. Ak máte radi slobodu, umenie, pohodovú atmosféru a unikátnu architektúru, tak možno budete zvažovať, že tu zostanete aj žiť na chvíľu.

Autor: Genie