Hooverova „superpriehrada“: Jej 220 metrov vysoká hrádza tuhne už 80 rokov

Hooverova priehrada by však zas nebola bez veľkej hospodárskej krízy. Na začiatku 30. rokov bol bez práce každý štvrtý Američan. Takže keď v roku 1931 ohlásili štart stavby, ozvalo sa počas prvých troch týždňov 12 tisíc mužov prostredníctvom listov a ďalší, v počte niekoľko tisíc, prišli na hranicu Arizony a Nevady rovno s celou rodinou.

Chceš prácu? Tak netáraj!

Frank Crowe si nemohol priať viac. Robotníci boli ochotní pracovať v takmer neľudských podmienkach za päť dolárov na deň. Za príplatok šesťdesiatich centov potom tí najodvážnejší vykonávali výškové práce - vyhladzovali za pomoci vrtákov a výbušnín steny Čierneho kaňonu. Všetko bez ochranných pomôcok - jedinou ochranou boli čapice máčané v asfalte a teda stvrdnuté. V štyridsaťstupňových teplotách však nešlo o ideálne riešenie.

• Hooverova priehrada v číslach

Priehrada sa začala stavať v roku 1931, otvorená bola v roku 1936, o dva roky skôr, než sa plánovalo. Pracovalo na nej viac než 20 tisíc robotníkov, 24 hodín denne, v troch zmenách. Hrádza je vysoká 220 metrov, dlhá 379 metrov a vo svojom základe hrubá asi 201 metrov. Maximálna hĺbka je 180 metrov a vzdutie je na rieke Colorado možné pozorovať ešte 185 kilometrov od hrádze. Presné počty obetí pri stavbe sa však rôznia - najčastejšie sa hovorí o 96 alebo 112 mŕtvych.

Ďalších 4 fotografií v galérii

V auguste 1931 dokonca došlo k stávke… Stavba mala v tej chvíli vďaka vražednému tempu, ktoré Crowe vyžadoval, už niekoľkomesačný náskok a robotníkom bolo navyše jasne povedané, že na každé miesto čaká dvanásť ďalších nezamestnaných mužov. Výsledkom celej stávky tak bolo len nepatrné zlepšenie podmienok. Počas stavby nakoniec zomrelo okolo sto mužov - ich pamiatku dnes pripomína pomník pri hrádzi priehrady.

Štyri pekelné tunely

Rieka Colorado je jedným z najmohutnejších tokov v Spojených štátoch. A pred stavbou Hooverovej priehrady rok čo rok na jar ničila pri povodniach všetko, čo bolo v jej dosahu. A práve tento vodný živel bolo potrebné počas stavby betónovej a viac než dvesto metrov vysokej hrádze odkloniť. V Čiernom kaňone tak najskôr museli vzniknúť štyri obrovské tunely, do ktorých bolo Colorado odklonené.

Každý z týchto tunelov meral okolo 1 200 metrov, pôvodný priemer bol 17 metrov, ten sa však po vybetónovaní zmenšil na zhruba 15 metrov. Práca v nich sa rovnala práci v pekle - obrovské teploty, prach, jedovaté plyny a minimum tekutín. Toto boli tvrdo vydreté peniaze. Vo vyprázdnenom koryte potom vznikli dve provizórne hrádze a konečne začalo rásť to hlavné - obrovská hrádza priehrady. A tá vzbudzuje úžas i dnes.

Dvesto dvadsať metrov na výšku, dvesto jeden metrov hrúbky pri dne, plocha väčšia než je tá, ktorú pokrývajú pyramídy v Gíze a betónové kvádre, ktoré ani osemdesiat rokov po dokončení ešte nie sú stopercentne stvrdnuté.

Ďalších 4 fotografií v galérii

Práve hrádza priehrady je obľúbeným turistickým miestom. Od októbra 2010 sa navyše už nejazdí priamo po dvojprúdovej ceste na hrádzi, ale po novom moste, ktorému sa tu hovorí „Hoover Dam Bypass“, takže je tu menej áut a viac pokoja pre fotenie, alebo len prosté pozorovanie. Na cestu, ktorá vedie po hrádzi, vás s autom pustia, ale po septembri 2011 prechádzajú automobily kontrolou.  

Dnes už neplatí ani to, že priehrada stojí uprostred pustiny. Práve vďaka nej totiž vyrástlo do dnešnej veľkosti mesto Las Vegas, do ktorého je to asi päťdesiat kilometrov severozápadným smerom.

Zdroj/autor: Lucie Štěrbová, Tomáš Cikán, ESO travel, reklamný článok, drom