Pieniny – pohorie plné legiend o lietajúcom mníchovi. (Tip na jesenný víkend)

 

Pieniny

 

V jednom z najsevernejších kútov nášho  Slovenska sa rozprestiera malebná krajina – pohorie zvané Pieniny. Na hranici s Poľskom, ktorú tvorí rieka Dunajec, sa nachádza územie opradené povesťami o lietajúcom mníchovi Cypriánovi. Zamagurie (oblasť do ktorej patria Pieniny) je najsevernejšia časť Spiša. Navonok drsný a nehostinný kraj oplýva jedinečnou ľudovou architektúrou, historickými pamiatkami i prírodnými krásami. Pieniny obdivujú mnohí geológovia pre komplikovanú a veľmi zaujímavú stavbu, botanici a zoológovia pre výskyt jedinečných a vzácnych druhov fauny, flóry a ich biotopov. Obyčajní turisti obdivujú tento kus zeme pre prekrásne spolužitie človeka s prírodou, ktoré vytvorilo malebnosť a čaro tunajšej krajiny. Nie náhodou práve toto územie je kolískou medzinárodnej ochrany prírody v Európe. Strmé bralá Pienin obmýva pohraničná rieka Dunajec, ktorá svojím dravým prúdom vyhĺbila prekrásny kaňon.

Ďalších 7 fotografií v galérii

 

Splavy na pltiach

 

Pltníctvo - Červený Kláštor Vám ponúka jedinečnú atrakciu v Európe – splav Dunajca na drevených pltiach v nádhernej prírodnej scenérii Pieninského národného parku. Je to neopakovateľný zážitok spojený so živým výkladom pltníkov odetých v tradičných odevoch. Kedysi splavovali po Dunajci vzácne drevo z oblasti Pienin až k Baltskému moru, tu ho predali a naspäť sa vracali celé týždne pešo. Živou spomienkou na prepravu dreva a tovaru je pltnícky klobúk, na ktorom pribudla pltníkovi za každú plavbu jedna morská mušľa. Najstaršie písomné doklady o pltníctve pochádzajú z 11. storočia. Zo slovenskej strany, je možné nastúpiť na plť z rôznych staníc a absolvovať splav rôznej dĺžky. Naspäť do Červeného Kláštora sa dá ísť pešo a na bicykli po turistickom chodníku popri Dunajci alebo autobusom po ceste z Lesnice do Červeného Kláštora.

Ďalších 7 fotografií v galérii

 

Pieninský národný park

 

Na území Pienin bol 17.8.1932 vyhlásený prvý Medzinárodný prírodný park v Európe a tvorili ho Pieniński Park Narodowy a Slovenská prírodná rezervácia v Pieninách.
Pieninský národný park (PIENAP) bol zriadený Nariadením Predsedníctva Slovenskej národnej rady dňa 16.1.1967 na rozlohe 2125 ha. Nachádza sa na území dvoch štátov, Slovenska a Poľska. Patria do okresov Kežmarok a Stará Ľubovňa a v Poľsku do okresu Nový Targ. Zložité geologické podložie a rôzna odolnosť voči zvetrávaniu vytvorili základ pre pestrý a esteticky príťažlivý reliéf celého územia. Oblasť Pienin modelovala predovšetkým rieka Dunajec, ktorá si v kaňonovitej úžine predrala cestu pomedzi odolné vápencové bralá. Územie Pienin sa člení na tri časti:

Spišské Pieniny sa nachádzajú v západnej časti Pienin a rozprestierajú sa medzi riekou Bialka a Niedžicou. Ich súčasťou je hradné bralo Niedžica. Na slovenskú stranu neprechádzajú.

Centrálne Pieniny sa nachádzajú po obidvoch stranách rieky Dunajec od hradného brala Čorštýn až po mesto Ščavnica. Centrálne Pieniny zahŕňajú aj najznámejšie turistické ciele tejto oblasti:

Masív Troch korún rozdelila rieka Dunajec prielomovou dolinou na dve časti. Z ľavej - poľskej strany ich súčasťou sú známe Tri koruny (982 m n. m.), nachádza sa tu kruhová rozhľadňa s neopakovateľným výhľadom na celé územie. Na pravej - slovenskej strane ich tvorí hrebeň Kláštornej hory, Holice a Plašnejs Haligovskými skalami.

Ďalších 7 fotografií v galérii

Pieninky sú považované za najmalebnejšiu časť centrálnych Pienin. Rozprestierajú sa medzi údolím Pieninského potoka po prielom Lesnického potoka. Najznámejším skalným bralom je Sokolica, ale najvyššou kótou je Čertežik (774 m n.m.).

Malé Pieniny tvorí široký rozložitý hrebeň štátnej hranice nad obcou Lesnica ktorý sa tiahne na západe od Prielomu Lesnického potoka a rieky Dunajec, až po sedlo Rozdiel nad obcou Litmanová na východe. Ich súčasťou je najvyšší vrchol Pienin Vysoké skalky (1050 m. n. m.).

222 km značených turistických chodníkov od skalných bral Pienin až po zelené poľany Ľubovnianskej vrchoviny a Spišskej Magury sú ideálnym miestom na ľahké a stredne náročné túry.

 

Červený kláštor a Fráter Cyprián

 

Osídľovanie Zamaguria prebiehalo už od 13. storočia. Vystriedali sa tu mnohé národy od Rusínov, cez Nemcov, Poliakov až po Slovákov, aj z náboženského  hľadiska to tu bolo veľmi rôznorodé. Významnou historickou pamiatkou je Červený kláštor v ktorom sa nachádza aj muzeálna expozícia. Históriu tohto kláštora začali Kartuziáni v 14. storočí, patrili k najprísnejším rádom v rímsko-katolíckej cirkvi. Títo rehoľníci kládli dôraz na význam kníh – ako „večného pokrmu duší", a stanovili rukami kázať (t.j. písať) slovo Božie, keď ho nemôžu kázať ústami (nesmeli vôbec rozprávať), preto sa venovali ich odpisovaniu, výzdobe a viazaniu. V r. 1563 bol kláštor zrušený.

Ďalší obyvatelia, Kamalduli, kláštor postupne zrenovovali a prestavali v barokovom štýle. V tomto období tu začal pôsobiť aj legendárny Fráter Cyprián. Mních vynikal v lekárstve a prírodných vedách, bol to neskutočne všestranný muž, zaoberal sa tiež botanikou, farmáciou, alchýmiou, ale aj mechanikou a kozmológiou. Jeho vzorom bol zrejme Leonardo da Vinci. Podľa jeho kresieb vraj zostrojil lietajúci stroj.

Ďalších 7 fotografií v galérii

Cyprián - liečil odvarmi z bylín, tinktúrami, čajmi, vedel výborne naprávať zlomeniny a púšťať žilou. Jeho zásluhou sa kláštorná lekáreň stala známou v širokom okolí, aj za hranicami. Celoživotným dielom Cypriána je Herbár z roku 1766, vzácne dielo, ktorého originál sa nachádza v múzeu v Bratislave a v Červenom kláštore je len kópia.

Ďalších 7 fotografií v galérii

 

Čo hovoria o Cypriánovi legendy?

 

Keďže v tajomstvách zeme sa už vyznal, lákal ho vesmír. Pri zbieraní liečivých bylín, v prekrásnej pieninskej prírode, pozoroval orla a veľmi mu závidel ako sa vznáša do výšin. Rozhodol sa skonštruovať lietajúci stroj, na ktorom by mohol vyletieť vyššie ako operenci, aby tak spoznal záhady nedostupné ostatným smrteľníkom. Po zostrojení klzáka vzlietol z Troch korún a na čarovných krídlach, poháňaný láskou ku švárnej pastierke letel tak vysoko, že anjel zazrel jeho zrkadlový obraz až na dne plesa Morskie oko v poľských Tatrách a zrazil ho bleskom na zem. Na tomto mieste vyrástla skala—veža a tá sa dodnes nazýva Mních. Muzeálna expozícia približuje históriu a kláštorný život spomínaných rádov a vzácne umelecko—historické pamiatky z Červeného Kláštora, ale aj z celej oblasti severného Spiša.

Ďalších 7 fotografií v galérii

 

Autor: Ivana Ušiaková

Zdieľať článok na Facebooku