MAĎARSKO Prechádzka po Debrecíne

Mesto má viac ako 200 tisíc obyvateľov a je vzdialené 220 kilometrov východne od Budapešti.

Je citadelou protestantizmu, preto ho často nazývajú „kalvínistickým Rímom“. Jeho termálne kúpele vyhľadajú tisícky návštevníkov, na univerzitách a vysokých školách mesta študuje viac ako 20 tisíc poslucháčov.

Každý rok prichádza do Debrecína státisíce návštevníkov na Jarný a jesenný festival, Kvetinový karneval, Medzinárodnú súťaž zborov B. Bartóka, Jazzové dni a na ďalšie udalosti mesta.

História mesta

Dnešný názov Debrecen sa prvý raz spomína v tvare "Debrezun" v roku 1235. Na tejto zemi sa vyskytovalo niekoľko osád, z ktorých sa neskôr konštituovalo mesto. V roku 1361 kráľ Ľudovít I. Veľký mestu udelil právo na vlastnú radu a sudcu.

Vzhľadom na svoju planinatú polohu sa počas stredoveku nestalo významnejším strediskom s mestskými hradbami. V rokoch 1411 až 1450 mesto a okolie bolo dané do zástavy Srbsku.

V rokoch 1450 až 1507 bolo majetkom mocnej sedmohradskej rodiny Huňadyovcov, keď ho zo zálohu vykúpil Ján Huňady. Po roku 1541 sa stalo súčasťou Osmanskej ríše a medzi obyvateľstvom sa rýchlo rozšíril kalvinizmus.

Do Uhorska sa mesto vrátilo až v roku 1693, kedy ho cisár Leopold I. Habsburský povýšil na slobodné kráľovské mesto. To umožnilo aj návrat katolíckej cirkvi.

V 18. storočí sa Debrecín rozrástol do významného poľnohospodárskeho centra. Najvýznamnejšou udalosťou v dejinách mesta bolo vyhlásenie nezávislosti Uhorska počas maďarskej revolúcie v roku 1849 Ľudovítom Košútom, kedy sa načas stalo uhorským hlavným mestom.

V druhej polovici 19. storočia mesto prekonalo najdynamickejší rozvoj, kedy ako ukážkové mesto maďarského národného obrodenia bolo náležite vystavané do modernosti s promenádnymi triedami lemovanými novými školami, nemocnicami, úradmi štátnej správy a hotelmi.

V roku 1857 príchod železnice podnietil rozvoj miestneho priemyslu. V roku 1884 tu spustili parnú mestskú železnicu, ako prvú v Uhorsku.

Krátko po prvej svetovej vojne bol okupovaný rumunskou armádou. Počas druhej svetovej vojny bolo až 70 percent mesta poškodeného a z toho polovica zdemolovaného.

Časy komunizmu znamenali pre mesto úpadok. Po roku 1990 sa stal druhým najväčším mestom krajiny s vedúcou pozíciou v regióne.

V roku 2006 dotiahnutá diaľnica z Budapešti a zmodernizovanie miestneho letiska prispeli k rozvoju tunajšieho rozvinutého turistického ruchu a pozícii Debrecína ako kongresového a kúpeľného mesta.

• Sprievodca Debrecínom - brožúra

Turistická informačná kancelária
4024 Piac u. 20.
Debrecín
Tel.: 0036 52 412-250
Fax: 0036 52 535-323
Email: debrecen@tourinform.hu
Web: www.debrecen.hu

Zdroj/autor: madarsko, wikipedia, drom

VIDEO Debrecín/Debrecen