Filmová Pláž – Thajsko, ako ho videl DiCaprio

 

 

Táto tajomná a vo filme nedostupná pláž však vôbec nie je neprístupná. Nachádza sa v Thajsku, na západnom pobreží a je jedna z najnavštevovanejších pláži v krajine. Ak sa k nej chcete vypraviť, tak existuje veľké množstvo možností, no pri každej musíte ísť loďou, či už z Phuketu, alebo Krabi.

 

My sme vyrazili z Ao Nang v oblasti Krabi. Cesta trvá niekoľko hodín, no nie je to nič strašné a máte možnosť aspoň z diaľky vidieť nádherné maličké ostrovy, na ktorých sa nachádza jedna jediná pláž, ktorá čaká len na vašu návštevu. Po príchode k prístavu zisťujete, že Koh Phi Phi nie je názov pre jeden ostrov, ale súostrovie ostrovov, medzi ktoré patrí aj  Koh Phi Phi Leh na ktorom je slávna pláž. No trajekt vás vysadí na jedinom obývanom ostrove s názvom Koh Phi Phi Don. V tej chvíli ste dorazili do raja a môžete si vydýchnuť. Teda, v prípade, že ste tu mimo sezóny.

 

Ostrov zažil v roku 2004 tsunami, ktoré zrovnalo väčšinu povrchu so zemou, pričom desiatky ľudí tu zomreli. Táto prírodná katastrofa však nezničila len infraštruktúru na ostrove, či ľudské životy, ale aj veľkú časť korálových útesov, ktoré sa veľmi ťažko obnovujú. Ostrov, tak aj napriek svojej kráse zápasil o svoju reputáciu, ktorú si postupne vybudoval na batôžkaroch zo západu, ktorých lákala nielen príroda, ale aj lacné ubytovanie a žiadne komplexy pre klasických turistov. Ostrov patril len im, čomu zodpovedala aj ponuka lacného ubytovania, barov a pouličných obchodov. Vládla tu vynikajúca atmosféra, ktorá pokračuje aj dnes, no je to čoraz horšie kvôli výstavbe hotelových komplexov.

 

Ak chcete vedieť koľko ľudí tu približne žije, tak celé osídlenie sa prakticky nachádza len na páse veľkom asi 2 kilometre, ktorý je ohraničený plážami a dvoma kopcami, takže všetko je sústredené medzi morom a kopcami. Neexistujú tu cesty, polícia, úrady, či nič podobné čo by pripomínalo civilizáciu. Auto tu nikdy nebolo, motorka možno a bicykle sú najrýchlejší spôsob dopravy po chôdzi. Je tu veľa lacných ubytovacích priestorov od 4 eur za noc, veľa lacných predajní jedla a hlavne na pláži množstvo barov, ktoré každý večer majú obrovské párty s ohňovými šou.

 

Tenisky sú tu raritou asi ako polárny medveď v Afrike, šľapky ešte možno, no väčšinou sú všetci bosí a riadia sa jednoduchým harmonogramom, pláž, jedlo, pláž, kýbeľ drinku, večierok, druhý kýbeľ a spánok. Takto to pokračuje až kým neodídete z ostrova, napríklad na vedľajší preslávený Koh Phi Phi Leh.

 

Na tento ostrov sa môžete dostať len loďou, no prakticky dvoma spôsobmi. Buď máte peniaze, aby vás tam niekto odviezol, alebo sa pridáte k jednej z mnohých výprav, ktoré ponúkajú omnoho viac než len samotnú pláž a dokonca za nižšie poplatky. Pokojne sa na ne popýtajte, väčšina z nich má referencie na internete a program dna podobný, takže sa rozhodnite na základe nich. Nás presvedčila spoločnosť, na ktorú sa sťažoval zákazník kvôli ich divokosti, pitiu piva počas dňa a „pohodovosti“.

 

Vyráža sa ráno, na veľkých drevených člnov asi pre dvanásť ľudí, ktoré nevyzerajú bezpečne, no upokojujúce je, že by sme možno doplávali k brehu. Náš sprievodca Coco nakladá plnú chladničku piva a desiatu na loďku. Okamžite si jedno dáva, podáva aj šoférovi lodi a ponúka za rozumnú cenu aj ostatným.

 

Prvá zastávka je desať metrový skalný útes z ktorého sa skáče do mora. Dostávame topánky do vody a Coco nás smeruje na miesto odkiaľ sa skáče. Treba preplávať zopár metrov a vyšplhať sa na skaly, ktoré obmývajú divoké vlny, ktoré nejedného zhodia späť do vody. Šplháme po ostrých skalách až sa dostávame na miesto skoku. Trochu sa nám točí hlava, ale postupne skáčeme do vody, niekto s problémom a niekto bez. Skočia všetci, až na jedno dievča z Anglicka s priateľom, ktorí musia podniknúť ešte nebezpečnejšiu cestu dole po skalách.

 

Po desiatej sa ide šnorchlovať do vody v ktorej ešte zostali korály po tsunami. Bohatý rozmanitý svet pod vodou je ako z inej planéty. Moje prvé šnorchlovanie však je prerušené podmorským hadom, ktorý plával niekoľko metrov podo mnou, no zdalo sa to tak blízko, že som so strachom vybehol na loď. Medzitým sa zo vzdialenejšej časti vrátil Coco. Údajne tam videl malých žralokov, z ktorých ale nemáme mať strach, vraj nie sú nebezpeční. Niektorí neodolajú a idú ich pozrieť.

 

Cestou na Pláž sa ešte okúpeme v jednej zo zátok. Sme upozornení, že dostať sa v týchto lodiach na pláž môže byť problém a že musíme ísť "zadným vchodom". Predtým však ešte Coco pripomína, že ostrov je národný park a za vstup je 100 bhatov, asi tri eurá na osobu. Skladáme sa a pomaly znova skáčeme do vody. Niektorí si berú záchranné vesty a ja som medzi nimi. Príboj je veľmi silný a musíme v ňom preplávať až k lanám, po ktorých sa šplháme na ostrov. Je to veľmi náročné a neraz nás vlna zmyje späť do mora. Niektorým slečnám treba pomôcť, keďže sa veľmi boja.

Sme na ostrove, kde ihneď vkročíme do lesa, v ktorom sú toalety a pár obydlí asi pre správcov parku. Na tomto mieste by mala byť filmová osada, no žiadna tu nie je, a asi po dve sto metroch sme na pláži. Nádherný výjav pred nami a navyše sme tu tesne pred západom slnka a okrem nás tu takmer nikto nie je. Dokonalosť miesta narúšajú len všadeprítomné plastové fľašky a neporiadok. Bežíme do vody, fotíme čo sa dá a užívame si pláž pre seba. Uvažujeme, ako sa tu kúpal DiCaprio, no táto predstava nám veľmi nesedí. Debatujeme o tom, že pred nami by mala byť skala, ktorá uzatvárala zátoku pred svetom, no vraj bola počítačovo dorobená. Taktiež palmy, ktoré sú za nami tu vraj nikdy neboli a vysadili ich sem kvôli filmu, čo nahnevalo viacerých domácich ľudí. No na druhej strane, film Pláž spravil z tohto súostrovia populárne miesto, ktoré do tej doby unikalo pozornosti sveta. Sme tu asi dve hodinky, všetko máme nafotené a čakáme kým padne úplná tma, pretože nás čaká ešte jedna skúsenosť, na ktorú sme zabudli.

 

Ideme už po tme, rútime sa obrovskou rýchlosťou, pričom člny našej výpravy sa navzájom predbiehajú a šoféri sa zdravia s pivom v ruke. Coco nám vysvetľuje kam ideme a čo musíme robiť. Prišli sme do zátoky, kde je tma a zhasíname svetlá aj na lodi. Prví z nás skáču do vody, my ideme tiež aj keď máme trochu strach a obavy z čiernej tmy, z toho že nič nevidíme a skutočne nevieme čo je vo vode pod nami. Ihneď po skoku do vody vidíme akési neurčité svetlo, a tak začaneme plniť pokyny sprievodcu. Trepeme s rukami, nohami, celým telom čo najviac to ide a ono to skutočne funguje. Plávame vo fosforeskujúcom planktóne, ktorý v noci svieti. Čím rýchlejšie a šialenejšie sa pohybujete, tým viac a jasnejšie žiari. Voda v ktorej šnorchlujete sa tak zrazu stáva nočnou oblohou posiatou hviezdami. Je to magický zážitok, ktorý určite nikdy nezabudnete, pretože plávať medzi hviezdami sa vám nepodarí každý deň.

Našu výpravu zakončujeme monzúnovým dažďom a dohadovaním, že sa všetci stretneme v miestnom bare, dokonca aj s Cocom.

 

Autor: Lukáš Osvald

Zdieľať článok na Facebooku