Po 500 dňoch sa opäť vracia domov. Prečítajte si o pravom cestovateľovi

 

Všetko je to o ľuďoch

 

Na ceste si užíval slobodu, ktorú mu bicykel ako dopravný prostriedok poskytuje. Spoznával iné kultúry, ľudí a spôsob života. Vychutnával si krásy prírody, nové miesta a objavoval nepoznané kúty aj exotických krajín ako Nepál, Nový Zéland, Irán, Uzbekistan, Turkmenistan a iné. Ako povedal: „Ľudí v iných krajinách sa netreba báť. Sú dobrí a zlí, tak ako všade. Všetko je to o ľuďoch. Na cestách mi pomohlo veľa pohostinných a prajných ľudí. Tí občas podali pomocnú ruku pri riešení problémov, či poskytli nocľah, čo je po niekoľkých dňoch spánku pod širákom veľká vec, tak ako sprcha. Vtedy pomoc od druhých oceníte ďaleko viac. Bez nich by to bolo ďaleko náročnejšie. Pomohla aj mama, priateľka a zopár priateľov. Skvelí a pohostinní ľudia boli v Turecku, či Iráne.“

Cestovanie na bicykli je náročnejšie, ale má aj výhody.  „Na bicykli na rozdiel od auta, či lietadla ste bližšie k ľudom. Krajinu vidíte a cítite jej vôňu.“ Na cestách poznáva kultúry krajín aj cez miestne zvyky či jedlo. To je naozaj pestré a rôznorodé po celom svete. Pri dlhodobom cestovaní je to ale náročné. Pohodlný život vymenil za nomádsky život na cestách.. „Som vlastne takým bezdomovcom na dvoch kolesách a je mi dobre.“

 

Cesta pokračuje v juhovýchodnej Ázii a potom cez celú Ameriku

 

Jeho cesta ešte nekončí a bude pokračovať v juhovýchodnej Ázii. Odtiaľ sa v apríli 2015 presúva letecky z mesta Kuala Lumpur do Vancouveru, kde začína prejazd cez severnú a južnú Ameriku. V roku 2016 by mal doraziť do brazílskeho Ria. Na cestu severnou Amerikou sa k nemu pridá Rakúšan Helmut Pucher, ktorý tiež aktívne cestuje po svete na bicykli.

V jeho cestovateľskom projekte World Bike Travel ide aj o športový výkon. Na bicykli prekonáva veľké vzdialenosti, vysoké prevýšenia pri nie najlepších podmienkach na regeneráciu. Často spí pod širákom. Postretli ho aj extrémy počasia. Zdolal Alpy, kde mu na sedlách snežilo, bol pod Himalájami a ľadovcami na Novom Zélande. Zažil aj neskutočné horúčavy, s teplotami nad 50 stupňov. Najbližšie ho čakajú vysoké horské sedlá v Číne na ceste do Vietnamu. Tam momentálne cestuje bicyklom spolu s priateľkou.

V sedle bicykla počas prvého roka expedície strávil viac ako 1167 hodín. Nastúpal do kopca 147 000 m. To je ako zdolať Mount Everest 18 krát. Bicykel má aj s batožinou váhu 50 kg, v nej si nesie všetky potrebné veci. V Austrálii musel niekoľko dní jazdiť aj s batohom naloženým vodou a potravinami, keďže sa tam nedalo často nakupovať. Za deň prešiel najviac 234 km. Za 10 dní to bolo spolu viac ako 1600 km. „Ide o výkon, pri ktorom prekonávam svoje fyzické a mentálne limity. Na to som zvyknutý z cyklistiky, ktorej som sa aktívne venoval. Pri cestovaní je to trošku náročnejšie. Človek bojuje aj so samotou a s prebujnenou byrokraciou niektorých krajín. Treba plánovať, organizovať a nepodľahnúť dennej rutine. Každodenná odmena vo forme nových miest, ľudí a zážitkov, za to stojí.“

Od pokračovania v ceste ho neodradila ani nehoda v Iráne, kde ho zrazil traktor, a zničil mu bicykel. Po niekoľkých dňoch v nemocnici, na súde a polícii musel aj napriek bolestiam vyraziť ďalej cez vyprahnutú Iránsku polopúšť. Po nehode so zranenou a opuchnutou nohou dobicykloval až do Uzbekistanu.

Nehoda ho obrala takmer o život, energiu, čas, ale aj o množstvo financií.„Inak sa nedalo. Ak by som nepokračoval, musel by som sa vrátiť domov. Víza sa krátili. Dostať sa do Taškentu bolo náročné. Viac ako dva týždne som bicykloval čiastočne len jednou nohou. Dal som sa do kopy v Indii a na Srí Lanke. Často je to boj o život..“

 

Precestoval 26 krajín na bicykli

 

Má množstvo zážitkov z divokého Balkánu, pohostinného Blízkeho východu, či exotickej Indie, Nepálu a Srí Lanky. Samotu, krásy prírody a dlhé cyklistické jazdy s množstvom jedovatých zvierat uprostred ničoho si užil v Austrálii. Počas cesty jedol rukami na Srí Lanke, oddychoval pod palmami na plážach Arabského mora v Indii, zažil stolovanie na zemi pri večeri v Iráne, strávil noc na tradičnej farme na Novom Zélande, pomáhal charite v Iráne, bicykloval a stopoval v Kurdistane, bol v rodisku Budhu, či pri modlitbách v mešite v Mašhade. Vystúpil na svätú horu Sri Pada na Srí Lanke, prešiel pohorie Kackar v Turecku, či bájne pohorie Olymp v Grécku.

Najhoršie sa mu bicyklovalo po nehode Iráne a v Turkmenistane. „Autá tam jazdili šialene a po rozbitých cestách s veľkými výtlkmi. Videli sme aj dve nehody, z toho jednu smrteľnú. Autobus padol do rokliny aj v Nepále, kde to tiež nebolo najbezpečnejšie na jazdenie.“ V Nepále stretol Jaroslava alias „Šneka“ z Českej Republiky, ktorý je tiež na svojej ceste okolo sveta a za rok cesty zdolal už viac ako 15 000 km.

Počas cestovania šíri osvetu prostredníctvom prezentácií o jeho ceste, cestovaní na bicykli a motivácii, kde okrem iného prezentuje aj Slovensko. „Väčšina ľudí v iných krajinách ani netuší, kde sa naša malá krajina nachádza. Cestovanie i doprava na bicykli si tak, ako aj iné témy zaslúžia svoju pozornosť.“ Prezentácie mal už v Hong Kongu, Sydney, Adelaide. Okrem toho na svojich stránkach zverejňuje denník, trasy, ktoré prešiel a taktiež aktívne bloguje. Fotky z jeho ciest sú dostupné aj na sociálnych sieťach, kde ich pravidelne aktualizuje.

Cestu si hradí z vlastného vrecka, pričom mu pomohli partneri, ktorí poskytli časť vybavenia. Finančne ho kúpou etapy z cesty podporilo aj zopár obyčajných ľudí. V zozname nájdete prehľad väčšiny trás čo prešiel. Na svojich cestách pomáha v rámci svojich možností ľudom aj rôznym charitatívnym organizáciám. „Chudoby je po svete veľa a nedá sa každému pomôcť. No niektoré prípady človeka nenechajú ľahostajným.“ Najviac problémov mu na ceste robia víza, ktoré sa ťažko vybavujú a stoja veľa peňazí a energie. Cestou ho aj okradli.

Finančne najnáročnejšie je vybavenie, víza a letenky. Denný rozpočet sa pohybuje do 15 eur na deň. Výrazne sa zdvihol až po cestách v Austrálii, kde je život a jedlo veľmi drahé.  „Ubytovanie som si tam mohol dovoliť za 3 mesiace zobrať iba 5 krát a to len v  hosteli. Pomohli opäť ľudia, ale väčšinu času som kempoval. Jednu noc som spal na stole pri ceste, po 12 hodinách na bicykli v protivetre, len 5 hodín. Potom som sa pohol ráno ďalej a urazil ďalších 220 km.“ Bolo to v Austrálii v národnom parku Nullarbor, kde nie sú žiadne stromy. Vzdialenosť medzi veľkými obchodmi s potravinami tam bola viac ako 1500 km. Medzitým boli len občasné reštaurácie. „Aby som niečo ušetril chcel som to,  prejsť čo najskôr. Na cestách žijem skromne, ale skutočným bohatstvom je cesta samotná. Teším sa často z drobností, ktoré doma pokladáme za bežné. Na jedle pri výkone šetriť veľmi nemôžem, ale občas sa nedá inak. Strava by mala byť pestrá a bohatá na živiny.“

 

Prezentácia o prvom roku na cestách

 

Na prezentácii predstaví aj svoju knihu s viac ako 500 stranami s názvom World Bike Travel Chronicles I, v ktorej prezentuje prvý rok cesty zachytený v príbehoch a fotkách. Tá vychádza v limitovanej edícii 30 ks. Akcia sa bude konať v nedeľu, 21.09.2014, o 16:15 v bratislavskom klube KC Dunaj. Hlavné motto projektu znie „Každá myšlienka, príbeh, začína v našej mysli, a ak sme dostatočne odhodlaní, činmi sa zhmotní do reality. Na ceste, ktorú sme si zvolili nás povedú naše srdcia.“ Cesta domov ho vytrhne z cestovateľskej rutiny „Zo Slovenska mi chýba rodina a priatelia“. Po roku sa z materiálnych vecí najviac teší na husacinu a lokše. Pár dní po prezentácii odlieta späť do Číny.

Karol má firmu v oblasti informačných technológií, internetového marketingu, webových riešení, vzdelávania a médií. Pracuje ako konzultant. Jeho záľuby sú cyklistika, cestovanie a fotografovanie. Z nich vznikol aj samotný projekt cesty. Tá kombinuje tvrdú prácu a záľuby do unikátneho celku, ktorý mu umožňuje tvoriť a vytvárať niečo jedinečné.

Zdieľať článok na Facebooku